KODAŇ

Kodaň mesto. Prvé osídlenia súčasnej Kodane sa dajú vystopovať spred 5-6 tisíc rokov. Prvý raz sa meno osady Havn objavilo v r 1043 a v preklade znamená „prístav“.Jej centrum bolo v priestoroch dnešného Raadhuspladsen – Radničného námestia. V roku Valdemar v r. 1160 venoval osadu Havn biskupovi Absalonovi a ten o 7 rokov neskoršie z osady založil obchodný prístav (Mercator Portus) a predo sa tento rok 1167 pokladá za datum vzniku Kodane a biskup Absalon za zakladateľa Kodane. Názov mesta bol København (Obchodný prístav). Potom niekoľko storočí mesto rástlo, opevňovalo sa hradbami, v 13. st. to už bolo biskupské sídlo, Kráľovským mestom a politickým, kultúrnym a ekonomickým centrom sa však Kodaň stáva až v r. 1417. V roku 1479 vzniká Kodanská univerzita a mesto má vtedy už 15 tisíc obyvateľov. V roku 1596 korunovali jedného z najvýznamnejších dánskych kráľov Christiana IV. – za jeho vlády mesto zažilo búrlivý rozkvet. Vtedy postavili zámok Rosenborg, Okrúhlu vežu- Rundetaarn, budovu burzy – Børsen, obchodný prístav Christianshavn a i. V r. 1711 Kodań zažila veľkú morovú epidémiu, počas ktorej zahynulo 23 tis. Obyvateľov.. Vzápätí v r. 1728 veľký požiar ničí 1400 kodaňských domov, vrátane univerzity a radnice. R. 1730 Christiana VI postavil novú – dnešnú univerzitu. V ďalších dvoch storočia už vzniká základ dnešnej podoby Kodane. Bol dokončený kráľovský zámok Christiansborg (vyhorel 1794), znovu postavili radnicu, katedrálu Vor Frue Kirke, Kráľovské divadlo a Akadémiu umenia, vznikla prvá železnica Kodaň – Roskilde, vzniklo Tivoli a mnoho ďalších objektov. Kodaň sa v období od konca 18.st. do konc. 19. storočia otriasla ešte tri krát. Kodaň znovu horí v r. 1794, v r. 1801 anglická flotila na čele s admirálom Nelsonom bombarduje Kodaň, v r. 1843 vypukla cholera, ktorej podľahlo 5000 ľudí.

Ideálnym východzím miestom pre prehliadku mesta je Radničné námestie, kam nedávno boli presunuté i Turistické informačné centrum. Radničné námestie ohraničuje z juhu budova Radnice, zo západu zábavný park Tivoli s Múzeom voskových figurín Louis Tussauda a Holografickým múzeom, obrazárňou Glyptoték , zo severu Turistické informácie a východná strana tvorí „bránu“ do vnútorného starého mesta – do uličiek pešej zóny – Strøgetu. K väčšine týchto objektov sa ešte vrátime preto spomeňme z nich len budovu Radnice. Je novodobá, jej autorom je architekt Martin Nyrop a bola postavená  v r. 1905 v slohu talianskej renesancie kombinovanej so slohom dánskeho ľudovo-romantického štýlu. Radnicu zvýrazňuje 105 m vysoká veža, kde sú umiestnené unikátne tzv. Svetové hodiny (Jens Olsens ur). Hodiny okrem miestneho času ukazujú slnečný čas, čas východu a západu slnka, sledujú juliánky aj gregoriánsky kalendár, obraz hviezdnej oblohy, obeh vesmírnych telies podľa geocentrickej a heliocentrickej sústavy. Pred budovou radnice je niekoľko súsoší. Spomeňme sochu H. Ch. Andersena, Dračiu fontánu a monumentálny stĺp so súsoším trubačov, ktorý vždy zatrúbia, keď pod stĺpom prejde panna.. V dosahu námestia, smerom na západ je Metské múzeum (Bymusems) v budove zámočku zo 17. st., ktoré okrem exponátov o histórii mesta má i zaujímavú zbierku prác filozofa S. Kirkegaard a model mesta z r. 1500. Múzeum lemuje ulička Absalonsgade, zakonzervovaná vo svojej podobe z konca 19. st.  Z Radničného námestia vybieha západným smerom aj ulica Gammel Kongevej (Stará kráľovská cesta) – používali ju dánski králi na ceste do Roskilde. V roku 1989 na tejto ulici otvorili moderné planetárium Tycha de Brahe s vesmírnym divadlom, hviezdnymi filmami a inými atrakciami. V neďalekej uličke Lavendelstræde č. 1 žila vdova po W.A. Mozartovi, vydatá za dánskeho diplomata Nissena.

Jednou z najatraktívnejších častí Kodane je jej pešia zóna, tzv.Strøget, ktorá je svojou dĺžkou jedna z najdlhších na svete. Tvoria ju na seba navzájom naväzujúce ulice : Frederiksberggade, Nygade, Wimmelskaftet, Amagertorv a Østergade, ktorá nás vyvedie na námestie Kongens Nytorv. Strøget má neopakovateľné čaro, ktoré vytvára čulý ruch v úzkych uličkách plných obchodov, reštaurácií, kaviarní a bánk..Uličky sú plné života a o zábavu sa stará množstvo pouličných umelcov- kúzelníkov a kaukliarov, spevákov, artistov, maliarov a i –aj žobrákov zo Slovenska /spomenúť príchodu/. Strøget je však plný i histórie. Je tu námestie Gammeltorv (Staré námestie), najstaršie trhovisko mesta (má 800 rokov) s Fontánou Milosrdenstva z prvej pol. 17. st. Pri vzácnych príležitostiach  sa fontána „hrá“ so zlatými jablkami, ktoré sú drevené, duté, obité zlatými plieškami a tancujú na vrcholcoch vodných prúdov. Ďalšiemu námestiu tejto pešej zóny Højbro Plads dominuje jazdecká socha zakladateľa Kodane biskupa Absalona. Podľa legendy socha stojí na mieste, kde biskup zastavil svojho koňa, pozorne sa rozhľadel a práve tu sa rozhodol založiť mesto. Od tejto sochy sa otvára pekný pohľad ma zámok Christiansborg, kde je sídlo Folketingu – dánskeho parlamentu.. Na opačnej strane Strøgetu po ulici Købmagergade dôjdeme k Okrúhlej veži (Rundetaarn).

V tesnej blízkosti Okrúhlej veže sú dve romantické námestíčka – Kultorvet (Uholné námestie- kedysi trhovisko s uhlím), kde ústrednou budovou je kodanská knižnica a predovšetkým námestie Graabrødretorv (Františkánske), jedno z najkrajších miest starej Kodane. Pár krokov ďalej je námestie Frue Plads, kde okoliu tróni kodanská katedrála Vor Frue Kirke a budova university – Universitet.

Vráťme sa však na Strøget a pokračujme pešou zónou na východ. Minieme 2 luxusné obchodné domy Illum a Magasin du Nord, ktorý je považovaný za najväčší obchodný dom v Škandinávii. Po ľavej strane je nenápadný vchod do uličky Pistolstræde, vytvárajúcej s bývalých starých dvorov malebné zákutia s miniobchodíkmi, galériami, umeleckými dielami v exteriéroch a pod. Podobné zákutia sú dajú nájsť pri neďalekom námestí Kongens Nytorv. Priestory takýchto kúzelných dvorov skrýva objekt Bolten´s Gaard. Priestory námestia Kongens Nytorv, a ďalšie smerom na východ, resp. severovýchod opíšeme separátne, ide ďalej o Nyhavn, Amalienborg, Rosenborg SlotMalú morskú vílu a i.

Popísať celé mesto na tomto priestore je nemožné. Z turistických cieľov ležiacich mimo bezprostredného centra uvádzame zase len niekoľko vybraných : Dánske morské akvárium a pevnosť Charlottenlund v mestskej časti Charlottenlund, zábavný park typu Tivoli, len ľudovejší je Klampenborku a volá Dyrehaven Bakken., v časti Kongens Lyngby je Dánsky národný skanzen Frilandsmuseet, zámok Sophienholm. Na ostrove Amager odporúčame navštíviť malebnú rybársku dedinku Dragør, výstavisko Bella Center, alebo novovznikajúce ultramoderné mesto Ørestadt. V západnej časti meste je zasa veľmi pekná ZOO (Zoologisk Have) s palácom Frederiksbergom, pivovar Carslberg a v inej časti mesta zase cintorín Assistens Kirkegaard, kde odpočívajú takí velikáni ako H.Ch. Andersen, Jens Juel, A. Nexø,, S. Kierkegaard a mnohí iní.

Tivoli. Zábavný park Tivoli bol založený v r. 1843 Gergom Carstensenom. Tento park dodnes navštívil takmer 270 mil. návštevníkov a nenadarmo sa hovorí, že „kto nenavštívil Tivoli ,nebol v Kodani“ Pre deti je tu celá plejáda kolotočov, ruských kôl, autodráh, vláčikov, strelníc a mnoho ďalších, pričom pri niektorých z nich sa doslova tají dych, a kľudne môžu mať názov „adrenalínové atrakcie“ . Zaujímavosťou je iste húsenková dráha z roku 1914 /patrí medzi 7 najstarších v Europe v používaní., ktorá kedysi bolo vybavená len ručnými brzdami. Moderná húsenková dráha v Tivoli dosahuje rýchlosť az 77 km, co v prudkých zákrutach predstavuje preťaženie aké zažívajú kozmonauti. Pre milovníkov kultúry sú pripravené mnohé stále, či hosťujúce umelecké súbory rôznych žánrov. Sú často z celého sveta a predvádzajú svoje umenie pod otvoreným nebom, alebo v mnohých sálach parku. Atrakciou je pochod osobitej Tivoli gardy – 110 chlapcov v uniformách kráľovskej gardy so svojou kapelou a kráľovským kočom. V parku je okolo 30 reštaurácií všetkých kategórií. Tivoli ožíva predovšetkým vo večerných hodinách a program 4x v týždni vždy o polnoci končí úchvatným ohňostrojom. Zvyčajná prevádzka parku je od mája do septembra, avšak relatívne novou tradíciou je, že park sa otvára i v decembri, kedy sú tu Vianočné trhy a tiež v mnohé jazierka sa umelým  spôsob zaľadnia a v napodobení Andersenovskeho prostredia rozprávky O Ľadovej princeznej je tu veľmi pekné večerné korčuľovanie. Rozprávkové prostredie Tivoli sa stálo dokonca námetom pre výstavbu Disneylandu v USA. Kedysi súčasťou areálu Tivoli bolo aj múzeum voskových figurín Loiusa Tussauds, ktoré bolo preslávené hlavne svojim Kabinetom hrozy a Kabinetom výjavov z rozprávok H.CH.Andersena. Treťou atrakciou boli voskové figuríny členov kráľovskych rodín. Voskové figuríny však už nie sú v mode. Muzemu ešte existuje ale na periférii centra Kodane.

Glyptotek. Na južnej strane Tivoli, oproti cez cestu, sídli veľkolepá obrazáreň a múzeum Glyptotek. Hlavnými exponátmi obrazárne je súbor obrazov Paula Gauguina (dar od pivovarníka H. Jacobsena) a impresionistov Francúzska. Je tu i výber dánskeho výtvarného a sochárskeho umenia z tzv. „Zlatého obdobia“ 1800-1850. Nedeliteľnou časťou galérie je antické umenie s ruskými i gréckymi ikonami. Kto chce vidieť diela Rodina, Degasa, Cézanna, Sisleya, Pissara, Moneta, Rubensa, Renoira a iných svetových umelcov, určite do Glyptotéky zavíta. Tá svoje brány prvý raz otvorila v r- 1906. Sústreďuje exponáty z posledných 3500 rokov a je tu aj jedna z najväčších zbierok etruského umenia mimo talianskeho územia. Zakladateľom zbierky i nadácie Ny Carslberg je Carl Jacobsen. Budovu obrazárne vytvorili architekti Vilhelm Dahlerun a Hack Kampman.

Malá morská víla. (Den Lille Havfrue) je umiestnená na kraji parku, na nábreží Langelinie., pri ktorom často kotvia veľké lode z celého sveta, ale i malé výletné a turistické lode, a ktoré zároveň slúžia obyvateľom ako promenáda a zóna oddychu. Ešte však než sa dostaneme k Malej morskej víle zastavme sa pri ústi do tejto oblasti pri fontáne Gefion, autorom, ktorej je A. Bundgaard a bola inštalovaná v r.1908. K tejto fontáne, resp. jej výjavu sa viaže legenda o vzniku Dánska. Spomenutá legenda hovorí, že „ švédsky kráľ Gylfe sľúbil bohyni Gefion  toľko územia, koľko obrobí za deň a noc so štyrmi býkmi. Gefion premenila svojich 4 synov a statných býkov a tie orali tak hlboko, že z vyoranej zeme, ktorú hodili do mora, vznikol ostrov Sjælland. Veľká diera, ktorá zostala vo Švédsku, sa premenila na jazero Vännern, ktoré svojim tvarom takmer kopíruje ostrov Sjælland.

Dominujúcou atrakciou Langelinie je však Malá morská víla, ktorú obdivujú turisti z celého sveta.

H.Ch. Andersen – vydal sa ako 14 ročný do Kodane len s korkou chleba, aby si splnil svoj zivotný sen stať sa spisovateľom. Je pochovany na Assistens Kirkegaard v Kodani.  Symbolom jeho stelesnenia ja  nežná socha Malej morskej víly.  Príbeh Malej morskej víly hovori o morskej panne, ktorá zacháranila mladého princa pred utopením v mori. Z lasky k nemu sa vzdala nesmrtelnosti a stala sa človekom. Princ sa však zamiloval do inej ženy a morská víla sa z nešťastia premenila na morskú penu.

Socha nežnej dievčiny je v sediacej polohe, umiestnená na kameni takmer na úrovni hladiny mora. Autorom sochy je Edvard Eriksen, ktorý ju vyhotovil r. 1913 na objednávku pivovarníka C.Jacobsena.  Rodina Eriksen dodnes vlastín autorské práva pre zobrazenia Malej morskej víly. Jeden z vinníkov, ktorý porušil  tieto autorské práva je ak portál Wikipedia – zaplatili nemalú pokutu. Tento ju daroval mestu. Sochárovi bola modelom vynikajúca dánska tanečnica a sólistka Kráľovského divadla Elen Pries. Elen je pochovaná na maličkom cintoríne v rybáskom mestečku Gudhjem na ostrove Bornholm. Kto s nami chodí na naše zájazdy alebo sa pridá má možnosť toto pietne miesto navšíviť.  Malá morská víla sa stala symbolom mesta a chránenou obchodnou značkou mesta. Jej kópie má právo zhotovovať len Kráľovská porcelánová továreň. Bohužiaľ socha sa pravidelne stáva i terčom vandalov – r. 1964 jej neznámi páchatelia ukradli hlavu, udajne pre amerického „zberateľa“. R. 1984 jej zasa odpílili časť pravej ruky, ktorú našli a sochu opravili.

V areáli Langelinie a priľahlom parku je viac vecí na videnie. Okrej množstva sôch, súsoší a pamätníkov tu stojí aj pevnosť Kastellet zo 17. st., z čias kráľa Christiana IV. Tu väznili pre popravou aj J.F.Struensseho (1733-1772), osobného lekára Christiana VII., ktorý ako nový minister uskutočnil mnoho radikálnych reforiem v duchu osvieteneckého absolutizmu. V areáli Kastelletu je aj pekný veterný mlyn. Pobrežiu oproti cez záliv dominuje budova novej Kráľovskej opery postavenej z penazí A.P. Mollera ako jeho dar dánskemu národu. Nová opera má 41 000 m2 a do hľadiska pojme 1400 návštevníkom. Budova je architektonický skvostom –na výstavbu bol použitý žltý vápenec o obobia jury z Nemecka, mramor zo Sicílie,  foaje je pokryté vzácnou fínskou brezou a strop auditoria pokrýva 105 000 plátov potiahnutých 24 karátovým zlatom.  Na výzdobe novej opere participovali najlepší dánski umelci. Operu dizajnoval Henning Larsen, Per Kirkeby je tvorcom bronzových reliéfov a dánsko islandsk umelec je autor nádhernych svetelných inštalácii interiérov opery.

Amalienborg. Kráľovský palác, dnešné sídlo kráľovnej Margrethe II. a členov jej rodiny je organickou časťou mestskej štvrte Frederiksstaden, ktorá vznikala veľmi premyslená a komplexne ako úplne nová časť mesta. Je tu viac pozoruhodných stavieb.  Frederikov kostol je známejší pod menom Marmor Kirke (Mramorový kostol). Jeho základný kameň položili r. 1749, avšak stavba, ktorú naprojektoval architekt Eigtved bola taká drahá, že kostol dokončili až v r. 1894, t.j. po takmer 150 rokoch.  Stavbu niekoľkokrát zastavili a až vďaka finančnej pomoci jedného z najväčších dánskych finančníkov C.F. Tietgena, mohla byť dokončená. Objekt je v slohu rímskeho baroka a pripomína chrám sv. Petra v Ríme. Na balustráde je umiestnených 12 sôch dánskeho náboženského života, medzi inými Ansgar, Tausen, Kierkegaard a Gruntvig. Na tej istej ulici (Bredgade) nájdeme aj Ruský kostol ortodoxnej cirkvi s troma cibuľovými zlatými kopulami, je tu tiež Múzeum úžitkového umenia (Kunstiindustrimuseet) a množstvo palácov bohatých rodín, zväčša z druhej pol. 18. st. Naše kroky však už vedú k Amalienborgu.

Objekt kráľovského sídla tvoria 4 paláce modelujúce jedno z najkrajších námestí v Európe. Palác Christiana IV /hosťovský a ceremoniálny palác/ , Palác Christiana IX /rezidencia kráľovského páru/ , Palác Christiana VIII. /palác korunného princa s manželkou/ a Palác Frederika VIII ./ Palác rodičov Ingrid a Frederika IX / V jeho strede stojí jazdecká socha Frederika V (1723-1766), vztýčená 16. apríla 1768, ktorá je dielom francúzskeho sochára jazdeckých sôch F.J. Salyho, považovaného za jedného z najlepších tvorcov jazdeckých sôch jeho obdobia, veď jeho cena desaťnásobne prevýšila cenu ktoréhokoľvek zo 4 palácov, ktoré tiež na žiadosť Frederika V. postavili pod vedením arch. Eigtveda (1701-1754). Celú štvrť Frederiksstaden dokončili r. 1749, keď oldenburská dynastia slávila 300 rokov svojho panovania.  Amalieborg nebol postavený ako kráľovský palác, ale stal sa ním, keď vyhorel Christiansborg r. 1794. Prvoradou atrakciou na Amalienborgu býva slávnostná výmena stráží vždy o 12,00 hod. pred sídlom Margrethe II. za sprievodu kráľovskej kapely. Príchod nových stráži sa začína o 11,30 h. na zámku Rosenborg a ktoré do Amalienborgu pochodujú cez ulice Gothersgade, Norrevøld, Frederiskborggade, Købmagergade, Østergade, Kongens Nytorv a Bredgade. Jedna strana Amalienborgu je polootvorená k nábrežiu Langelínie, kde vyústi v Kráľovské prístavisko, ktoré používa kráľovská rodina.

Štvrť Frederisstaden ponúka i ďalšie zaujímavé paláce – Žltý palác (Det Gule Palæ) z r. 1764 od architekta Jardina (kráľovská rodina ho kúpila r. 1810 pre princa Christiana, neskoršieho kráľa Christiana IX. Je tu múzeum medicíny (Medicinskhistoriskmuseet) v neoklasistickej budove z r. 1785 a napokon Amalienhave, spomenutý prístav s parkom.

Rosenborg Slot.

Vo východnej časti meste, uprostred Kráľovskej záhrady z r. 1606 stojí zámok Rosenborg. Dal ho postaviť významný dánsky kráľ Christian IV. (1577-1648). Rosenborg bol dokončený v r. 1633. Jeho vonkajšia fasáda sa dodnes uchovala v nezmenenej podobe. Zámok mal to šťastie, že ho ušetrili ničivé požiare i vojny so Švédskom (1658-1660) či Anglickom (1807). Rosenborg nikdy nebol stavaný ako kráľovské sídlo. i keď dočasne tomuto účelu slúžil, po vyhoretí zámku Christianskborgu. Malo to byť len reprezentačné sídlo Christiana IV. Na stavbe tohto dnes jedného z najkrajších stavebných objektov Kodane sa podieľali architekti B. Langes a H. von Steenwinkels. V zimnej komnate zámku Christian IV. aj zomrel., kam sa nechal v predtuche smrti previesť z Frederiksborgu v Hillerøde. Interiéry zámku sú pôvodné a veľmi zachovalé, lebo Rosenborg sa od čias panovania Frederika IV. (vnuk Christiana IV.) takmer neobýval. Rosenborg je unikátny svojimi zbierkami : kolekciou miniatúr, Kabinetom kuriozít, porcelánovou súpravou pre 100 osôb (pripravovanou v r. 1790-1803 ako dar pre cárovnú Katarínu Veľkú, ktorá však zomrela a dar si dánsky kráľ ponechal) i kolekciou kostýmov, vrátane zakrvaveného šatstva Christiana IV., keď počas námornej bitky bol zranený do oko kovovým šípom.. Je tu aj kolekcia zbraní, porcelánu, skla, minerálov a Kráľovská zbierka mincí a medailí. Najcennejšie sú však dánske korunovačné klenoty, ktoré od 17.stt. boli uzamknuté v Korunovačnej miestnosti (sála č. 24) a až  r. 1920 ich sprístupnili dánskej verejnosti. Dnešnú trezorovú miestnosť v podzemí zriadili r. 1975 a z množstva korunovačných klenotov chceme upozorniť na dva : korunu Christiana IV. z r. 1595-1670 od kodanského majstra P. Kurtza. Tzv. „otvorená“ koruna Christiana IV. patrila voleným kráľom, druhá „zatvorená“ dedičným nasledovníkom trónu. Kráľovná Sophie Magdalena, žena Christiana IV., v záveti odkázala kráľovské klenoty do dedičného užívania panovníkov. Pri slávnostných príležitostiach sa používajú dodnes.

Aj bezprostredné okolie Rosenborgu je mimoriadne turisticky atraktívne. Severne od zámku je Botanická záhrada, založená v r. 1874 (Botanisk have), Geologické múzeum (Geologisk museum) a z východnej strany je zase grandiózna budova talianskej renesancie z r. 1889 Statens Museum for Kunst aj s modernou prístavbou (Národná galéria). Okrem dánskych umelcov tu nájdeme diela Tiziana, Tintoretta, Bruegela, Rubensa, Halsa, Rembrandta, Muncha, mattisa, ale i kubistov Picassa, Braque a i. Parížsku školu tu zastupujú : Modigliani, Suotin, Dufy. V ďalšej galérii, ktorá tu stojí, v Hirschsprungskej zbierke (Den Hirschsprunske Samling), je aj kolekcia obrazov dánskych umelcov 19.st.

Okrúhla veža (Rundetaarn). Túto unikátnu pamiatku nájdeme na pešej zóne centra mesta. Veža je stavebným dielom kráľa Christiana IV. (1588-1648). Stavba nadväzuje na Kostol sv. Trojice (Trinitatis Kirke), čím sa využilo kostolné podkrovie pre knižnicu a z Okrúhlej veže sa stalo observatórium. Ako hlása nápis na veži, základný kameň položil v r. 1637 (júl) sám kráľ (hoci preukázateľne bol vtedy v Nemecku). Nápis je skôr výrazom eminentnej snahy Christiana IV. postaviť observatórium. Túto myšlienku vnukol kráľovi pravdepodobne  Christen Longomontanus, profesor astronómie a žiak Tycha de Brahe, ktorý musel pre nezhody s kráľom Dánsko opustiť a žiť v Prahe, kde r. 1601 aj zomrel. Vežu dostavali v r. 1642 pod vedením Hansa Steenswinkla ml. Veža je ukončená výhliadkovou plošinou s observatóriom, je vysoká 34,8 m a cesta, vinúca sa vo vnútri veže špirálovite okolo osi veže, je dlhá 209 m. Christian IV. vystúpil na vrchol veže na koni, to isté urobil aj ruský cár Peter Veľký r. 1771, a dokonca sa nechal na vežu vyviesť v kráľovskom hintove ťahanom 6-timi koňmi. Okrúhla veža utrpela pri požiari r. 1728 (kostol a knižnica boli veľmi poškodené). Observatóriu veže dodnes funguje a priestory knižnice, renovované r. 1987 slúžia na výstavy.

Vor Frue Kirke. Tento kostol je kodanskou katedrálou (Kostol našej Panny) a stál tu už od 12. storočia a zažil veľa dramatických udalostí – požiare, vojny a drancovanie. Obnova zničeného kostola začala r. 1738, bola znehodnotená anglickým bombardovaním r. 1807. Jej dnešnú neoklasicistickú podobu vtisla chrámu až renovácia a oprava v r. 1811-1829. Autorom obnovovacích prác bol architekt C.F. Hansen. V katedrále je množstvo vzácnych  sochárskych diel najslávnejších dánskych umelcov, bronzová socha Mojžiša (Bissen, 1858(, Dávida (Jerichau, 1860), ale predovšetkým práce Bertela Thorvaldsena (1821-1827): Kázeň sv. Jána na púšti ( r. 1928 sochu nahradili odliatkom z bronzu), oltárna socha Krista a 12 apoštolov pozdĺž chrámovej lode, no aj krstiteľnica s kľačiacim anjelom.

Universitet (Kodanská univerzita) dominuje námestiu Frue plads, kde stojí aj katedrála. Bola založená r. 1479. Jej najnovšie časti sú výsledkom práce arch. Malinga r r. 1831-1836. Priestory univerzity sú dekorované renomovanými dánskymi umelcami : C. Hansen, G. Hilker, Marstrand, Block a Rosenthand. Zaujímavosťou je, že časť budovy – objekty Senátu a Mnížskej pivnice- sú zachované ešte z pôvodnej univerzity,  a preto sú považované za vôbec najstaršie stavby celej Kodane.

Christiansborg. Súčasťou centra starej Kodane je i ostrov Slotsholmen (ostrov vytvárajú morské kanály), na ktorom stojí palác Christiansborg, dnešné sídlo parlamentu, vlády, Najvyššieho súdu s kráľovskými recepčnými miestnosťami prístupnými verejnosti. Zo Strøgetu sa k palácu najlepšie dostaneme z námestia Højbro plads. Túto časť pešej zóny s ostrovom Slotsholmen spája Marmorbro (Mramorový most). Zámok Christiansborg stojí priamo na mieste pôvodného zámku biskupa Absalona z r. 1167. V 14. st. ho nahradila nová budova a ďalšie prístavby vytvorili základ nového kráľovského paláca. Zámok však neskoršie vyhorel (1794) a z príkazu Christiana VII. postavil arch. C.F.Hansen nový Christiansborg. Aj tento však postihol podobný smutný osud – zničil ho požiar v r. 1884 a z pôvodného neoklasicistického zámku sa zachránil len Zámocký kostol (Slotskirke) z r. 1826 od toho istého autora. Tretí, dnešný Christiansborg, postavili v r. 1907-1928. Tvorcom zámku v barokovom slohu bol architekt T. Jørgensen. Granitové portréty, umiestnené pri oknách prízemia portrétujú najslávnejšie osobnosti dánskej histórie. K palácu patrí 103 m vysoká veža a množstvo priľahlých budov od arch. N. Eigtveda, ktoré dnes využíva Múzeum kráľovských kočov a postrojov (Karetmuseet), Múzeum divadla (Teaterhistorisk Museum) – kedysi tu bolo Kráľovské dvorné divadlo (1766). Zvonku sú dve jazdecké sochy Christiana IX. (A.M.C. Nielsen) a Frederika VII. (H.V.Bissen) Kráľovské reprezentačné priestory používa kráľovná Margrethe II. pri audienciách. Verejnosti sú prístupne len so sprievodcom. Súčasťou Christiansborgu je i Kráľovská knižnica (Kongelige bibliotek), ktorú založil r. 1670 Frederik III., ktorá má 3,3 mil. zväzkov, 4 mil. máp a 55 tis. rukopisov a je najväčšou v Škandinávii. Dnes je rozšírená o supermodernú prístavbu na nábreží. Nájdeme tu kompletnú dánsku kolekciu písomností, najstarší je z r. 1482, okrem iného sú tu rukopisy H.Ch. Andersena, S. Kiergegaarda, spisovateľky Karen Blixen a i. Neodmysliteľnou súčasťou Christiansborgu je aj Múzeum zbraní (Tøjmuseet), ktoré je najväčším v Európe, rovnaký prívlastok má i jedna z jeho hál s dĺžkou 163 m. Bolo založené v r. 1838 v budove Kráľovskej zbrojnice, ktorú dal postaviť Christian IV. v r. 1598-1604. Len pár krokov od tohto miesta je úzka žltá budova, bohato vyzdobená zvonku freskami, kde sídli múzeum slávneho dánskeho sochára Bertela Thorvaldsena (Thorvaldsen Museum). Okrem jeho vlastných diel je tu zbierka sôch, obrazov a starožitností zo starého Egypta, Grécka, Ríma. Sochár je vo svojom múzeu i pochovaný.

Jazdecká socha Frederika VII. nestojí pred Christiansborgom ako sídlom parlamentu náhodne. Práve on sa vzdal absolutistickej monarchie, čím otvoril dvere pre prijatie prvej dánskej demokratickej Ústavy r. 1849. Z balkóna oproti jeho sochy r. 1972 vyhlásili Margrethe II. za dánsku kráľovnú. Na ostrove Slotsholmen je i budova bývalej burzy – Børsen, postavená Christianom IV. v r. 1619-1640 v holandskom renesančnom štýle. Vďaka svojim špirálovitým medeným vežičkám patrí k najkrajším budovám Kodane. Budova má aj zaujímavú „dračiu“ výzdobu –údajne kráľov nápad, dnes slúži na bankety a recepcie a je tiež sídlom Dánskej obchodnej komory. Na tento objekt naväzuje kostol Holmens Kirke – je to vlastne kráľovská kaplnka slúžiaca ako námornícky kostol. Budova pôvodne slúžila ako kováčska dielňa na výrobu kotiev pre lode Frederika II. a až Christian IV. ju dal v r. 1641-1643 prebudovať v renesančnom slohu. Klenotmi interiéru sú drevené vyrezávané diela – oltár a kazateľnica od A. Schrødera z r. 1661 – 1662. V kostole odpočívajú i námorní hrdinovia Dánska, Tordenskjold a Niels Juel. V tomto kostole mala sobáš aj kráľovná Margrethe II s princom Henrikom.

Národné múzeum (National Museet). Najdeme ho na ul. Ny Vestergade. Národné múzeum bolo založené r. 1807. Základ zbierky vytvoril fond Kráľovského kabinetu kuriozít. Budovu, kde múzeum sídli, postavili r. 1684 a r. 1725 je Frederik IV. kúpil pre svojho syna, neskoršie kráľa Christiana VI., a ako Princov palác (Prinsens Palæ) je známa dodnes. Viac ako tretina múzea je venovaná histórii Dánska, počnúc od obdobia cca 7000 rokov pr. n.l. Za najcennejšie exponáty múzea sú považované : meč Hindsgavl  Dagger z doby železnej, truhla (Egtved Coffin) vydlabaná z kmeňa stromu, v ktorom bola pochovaná dievčina a jej odev so šperkami je cenným svedectvom o dobe, v ktorej žila, t.j. cca 1400 p.n.l., z toho istého obdobia pochádza plastika koňa ťahajúceho slávnostný antický voz  so slnkom (Solvogen). Najvýznamnejšou časťou expozícií je časť venovaná Vikingom. V sále číslo 22 je veľká zbierka runových kameňov s prvými písomnými odkazmi Vikingov v starogermánskom runovom písme. Z ďalších exponátov tohto obdobia by sme chceli upozorniť na Čašu z Jellingu (Jelling Goblet), pochádzajúcu z Jellingu na Jutsku, kde sídlili králi Vikingov Gorm den Gamle (Gorm Starý) a jeho syn Harald Blaatand (Harald Modrozub). Počiatky kresťanstva v Dánsku dokumentujú exponáty : oltáár Lisbjerg Altar (sála č. 22). Ostatné priestory múzea sú venované dánskej histórii, poskytnú veľa zaujímavých informácií z dejín tejto krajiny.

Kongens Nytorv.  Ide o ústredné námestie Kodane, ktoré v preklade značí Nové kráľovské námestie. Námestie je viac ako 300 rokov staaré a spája starú časť mesta s novou. Námestiu v jej strede dominuje jazdecká socha Christiana V. (tento pomník má aj prezývku Hesten – kôň. Nohy koňa pôvodne z olova……) Námestie tvoría noblesné paláce  a luxusné mestské domy zbohatlíkov, predovšetkým kupcov. Najzaujímavejšími budovami námestia sú : zámok Charlottenborg z r. 1670. R. 1700 ho kúpila kráľovna Charlotte Amalie – odtiaľ meno, dnes tú sídli Kráľovská akadémia. Ďalšou ešte významnejšou budovou je Kráľovské divadlo (Det Konglige Teater) a sochy pred ním – básnika Adama Oehlschlägera a dramatika Ludvíga Holberga, ktorého komédie sa dodnes hrajú na svetových scénach. Scenériu námestia dotvárajú budovy obchodného domu Magasin du Nord, banka Handelsbank. V  dome č. 6 žil kedysi i H.Ch. Andersen – dnes je tu reštaurácia Vinica kráľa Hansa, ktorá bola od začiatku vzniku majetkom kráľa. Je tu aj palác námorného hrdinu Dánska admirála Juela z r. 1685, ktorý neskôr kúpila aristokratická rodina Thotts a nesie názov Thotts palác. Časť námestia hraničí s Nyhavnom.

Nyhavn. Je vôbec jedno z turisticky najatraktívnejších miest Kodane. Nyhavn znamená Nový prístav a vznikol v 18. st. , keď obchodníci pracujúci v prístave si začali pozdĺž brehov kanála stavať svoje domy, čím sa vytvorilo jedno z najčarovnejších zákutí mesta. Na konci kanála je umiestnená veľká kotva z fregaty Fyn na počesť námorníkov, ktorí padli v 2. sv. vojne. tu medzi inými najprv v dome č. 20, potom v dome č. 67 a napokon č. 18 žil aj H.Ch. Andersen. /vsuvka ..asi neplatil nájomné/ Všetky domy lemujúce kanál zrenovovali do pôvodnej podoby, a sú dne s historicky chránené. Mnohé z domov zdobia komické sošky a pod. Býva tu veľmi živo, smerujú sem tisíce turistov, aby si posedeli na terasách desiatok typických dánskych reštaurácií a kaviarní.Miestni umelci tu majú stále miesto a typickými sú melancholické balady sprevádzané harmonikou. V minulosti nebol Nyhavn práve bezpečným miestom. Až v 50-60. rokoch nášho storočia sa sem nasťahovali umelci, námornícke krčmy nahradili malebné rázovité reštaurácie, kaviarne a bary, pričom si zachovali pôvodný námornícky charakter. Od r. 1980 Nyhavn cez námestie Kongens Nytorv spojili s pešou zónou mesta. Kanál samotný je vždy plný zakotvených jácht a plachetníc, na niektorých z nich sú rešturácie či divadlá a každý rok sa tu v auguste koná džezový festival. Raritou Nyhavnu je tetovací salón Tatoo. Jeho najvýznamnejším návštevníkom bol aj kráľ Frederik IX, otec dnešnej kráľovnej Margrethe II.

Dragor

V tieni veľkomesta Kodane sa len pár kilometrov z centra, na ostrove Amager, len na skok od medzinárodného letiska skrýva malý klenot, ktorý stojí  svojou jedinečnosťou za návštevu. Ide o malú rázovitú rýbársku osadu /mestečka– Dragoer.

Staré centrum mestečka a prístav patria medzi najkrajšie a najzachovalejšie rybárske lokality v Dánsku.  Starý Dragor je plný žltých rokmi pokrútených domčekov s červenými strechami vytvájúce uzučké a krútiace sa uličky pokryté mačacími hlavami. Najstaršie domčeky sú ešte z 18. storočia.  Mesto už od stredoveku žilo zo svojho prístavu, ktorý predstavoval  hlavnú tepnu mestečka a  Dragor bol   srdcom rybolovu – predovšetým haringov.  V roku  1700 podľa množstva vylovených rýb bol Dragor druhým najväčším rybárskym prístavom v Dánsku, ktorý mal na rybolov kráľovské privilégia už od ro. 1684.

Starý prístav je autentický, dodnes v ňom stojí zachovaná navigačná veža , udiarne, lodenice, obchodíky pre rybárov a marina v Dragoeri patrí v Kodani medzi tie najpopulárnejšie. V mestečku je viacero múzeí väčšinou regionálneho významku ako Amager muzeum, Dragor Muzeum, Navigačné múzeum a i.

Zo zaujímavostí spomeňme trvalo zakotvenú rybársku bárku  Elizabeth K 571, ktorá zachránila 70 židovských utečencov pri ich úteku do Švédska počas 2. Svetovej vojny. Alebo dragorska pevnosť, dnes súkromný majetok a opevnenie Kongelunden, kde má verejnosť prístup. K dispozícii je výhliadková veža poskytujúca úchvatný pohľad na prieliv Oresund a hlavne na unikatný a majestatny most Oresundbro.

Dragor je vo svojej severnej časti prepojeny s dedinkou Store Magleby. Store Magleby sa stalo domovom pre holandských farmárov, ktorých sem pozval v 16. storočí dánsky kráľ Christian II. Ich úlohou bolo zásobovať kráľovský dvor a Kodań kvalitnou zeleninou. Dedinka aj s kostolom sú povstavené v holandskom štýle z rok 1730.

Medzi zaujímavosti Dragoeru a Store Magleby  patrí aj priebeh osláv fašiangov, ktorý má povod v Holansku.  Najhlavnejšia ceremonia spočíva, že miestni farmári na chrbtoch svojich cválajúcich końoch sa dreveným kyjom snažia trafit a rozbit drevené sudy vysoko zavesene nad ulicou.

ORESUND MOST

Dánsko – švédsky spoločný projekt. Výstavba dialnično-železničného mosta cez prieliv  Oresund oddeľujúci Kodaň od švédskych brehov bola zahájená v roku 1995 a to pri použití najmodernejších technólogií /navigácia ukladania tunelových rúr z družice/. Mostne teleso prekleňuje prieliv v šírke 8 km, ale celková dĺžka mostu je 16 km a v dobe po ukončení výstavby to bol najdlší most tohto typu v Európe. Výška mostných pilierov siaha je 204 metrov, dľžka ocelovej platne medzi piliermai je 490 metrov Prejazd mostom trvá cca 10 minút a vlak z Kodane potrebuje len 35 minút do švédskeho Malmo.  Most bol za účasti dánskeho korunného princa Frederika a švédskej  korunnej princeznej Viktorii otvorený v roku 1999 ako symbol spojenectva oboch kráľovstiev. Most je spoplatnený – mýtne sa vyberá ná švédskej strane. Mostom a tunelom vedu pravidelne autobusové linky do Malmo a tiež vlaky, ktoré sú súčasťou integrovaného kodanskeho mestského dopravného systému.

Most má okrem toho, že spája Dánsko so Svédskom aj obrovský ekonomický dosah. Vytvorila sa tak mestská aglomerácia s takmer 4 mil obyvateľov s ťažiskom v Kodani.

Perličky ku Kodani

  • Kodaň a Dánsko je najlepšie miesto na život
  • Žijú tu podľa prieskumov tí najšťastnejší ľudia na svete
  • Karel Čapek, český spisovateľ nazval Kodan ako „ tučné sedliacke dieťa z príliš veľkou hlavou“

Osobitý prístup k životu. Jeden z vikingských kráľov je tvorcov vystižného príslovia „ Štastie a dúhu nevidime nad sebou ale nad hlavami iných „ Prístup Dánov životu a ich životný štýl vyjadruje slovo „hygge“- Byt hygge.  Byť hygge znamená základný životný kameń dánskeho prístupu k životu. Byt hygge znamena pohodové jedlo, dobrý nápoj, stretnutie s priateľmi, plné prežitie momentálneho okamžiku, uvedomenia si životných priorít, objavenie svojej rodiny, sám seba , radosť z maličkostí a pod.

  • Kráľovská knižnica – pre svoju farbu je prezývaná ako Čierny diamant. Cieľom architektov bolo vybaviť budovu povrchom, ktoré je zrkadlom, v ktorom sa zrkadlia premeny morskej hladiny.
  • Pozoruhodnou architektonickou atrakciou Kodane je aj tzv Urban Rigger – vznikajúci projekt plávajúcich stavebných buniek určených pre lacnejšie bývanie pre študentov. Bytová výstavba v Kodani nie je však len Urban Rigger.  Bytová výstavba v Kodani sa riadi pozoruhodnou zásadou „5 minútového miesta“ . To znamená, že všetky dôležíté miesta v Kodani musia byť v peššom dosahu. Okrem toho je tu množstvo ďalších požiadaviek ktoré investori musia splniť – nízka energetická náročnosť, originálna myšlienka stavby,  vysoká kvalita prevedenia, priateľská voči životnému prostrediu, voľný výhľad na oblohu a pod.
  • Novinkou a architektonickým skvostom v Kodani je ultramoderna spaľovńa na streche ktorej vyrástol celoročný lyžiarsky areal s dlžkou 440 m a výškovým rozdielom 85 m. Spalovňa zároveň vo svojich interiéroch ponúka multišportovú halu, reštaáraciu butiky a pod.  Spalovňa s lyžiarskym areálom známa ako CopenHill resp Amager Bakke leží na ostrove Amager.
  • Geranium Restauracia – okrem slavnej Noma je to asi najznámejšia reštaurácia v Kodani s 2 michalinovskymi hviezdami. Je unikátna svojou kuchynou založených na domácich sezónnych surovinach a predovšetkym na bylinkach. Keď sme spomenuli Nomu /Nordisk Mad/ vyhodnotená ako najlepšia reštaurácia na svete /4 roky po sebe/. Pre nás je zaujímavé, že na vínnom lístku tejto reštaurácii nájdete aj Víno Strekov.

 

H.Ch. Andersen – vydal sa ako 14 ročný do Kodane len s korkou chleba, aby si splnil svoj zivotný sen stať sa spisovateľom. Je pochovany na Assistens Kirkegaard v Kodani.  Symbolom jeho stelesnenia ja  nežná socha Malej morskej víly.  Príbeh Malej morskej víly hovori o morskej panne, ktorá zacháranila mladého princa pred utopením v mori. Z lasky k nemu sa vzdala nesmrtelnosti a stala sa človekom. Princ sa však zamiloval do inej ženy a morská víla sa z nešťastia premenila na morskú penu.

 

  • Architektonickou raritou Kodane je aj tzv Supperkillen Parken v mestskej časti Norebro. Superkillen je verejný park postavený v roku 2012, ktorý na celkovej ploche 30 000 m2  rozdelenej na 3 časti : Červené námestie,  Čierny trh  a Zelený park sústreduje rozne mestotvorné prvky z 60 krajín sveta.

ROSKILDE

Domkirke (Katedrála). Roskilde je jedným z najstarších miest Dánska. Už r. 960 malo svoju katedrálu a kráľovskú rezidenciu. Dominantou mesta a tiež hlavným turistickým cieľom je dnešná katedrála – Domkirke. Je to unikátna stavba, ktorej história siaha až do vikinských čias, keď kráľ Harald Blaatand (Modrozub) vraj „pokrstil“ Dánov a začal na mieste dnešnej katedrály stavať kostol. Bolo to približne v r. 970-980, išlo o jednoduchý drevený kostol, ktorý sa nezachoval. R. 1026 v tomto kostole zabili Knutovho švagra Ulfa Jarla a jeho vdova Estrid poskytla pozemky, aby namiesto dreveného kostola mohol byť postavený väčší travertínový, kde by boli uložené pozostatky jej manžela. Estrid i so svojim synom sú pochovaní v základoch tohto kostola, ktoré sú pod dlažbou súčasnej katedrály. Ani tento kostol však nemal dlhé trvanie. Z vôle biskupa (do Roskilde sa presťahovalo biskupstvo) Svenda Nordmana (+1088) ho po 40-tich rokoch zbúrali a postavili nový chrám s tromi loďami a zo západnej strany s dvoma rovnakými vežami. Pravdepodobne v tomto období katedrála získala slávnu relikviu – lebku pápeža sv. Luciusa, ktorému bol kostol i zasvätený. R. 1170 dal biskup Absalon katedrálu rozšíriť, pričom po prvýkrát použili tehlu. Prvá stála apsida iba 20 m východne od apsidy starého kostola. Následník a synovec Absalona Peder Sunesen (+1214) pôvodný románsky kostol postupne zmenil na gotický. Okolo r. 1280 bol viac menej dostavaný a v 14. a 15. st. pribudli nové kaplnky a portály. Táto najvyššia katedrála v Dánsku je 85 m dlhá a po ukončenie oblúkov 24 m vysoká. Charakteristické tenké špicaté vežičky pribudli r. 1636 a na strednom hrebeni od 15.st. stojí ďalšia veža postavená Erikom Pomoranským. Od r. 1460 slúži kostol ako pohrebné miesto kráľovských členov dynastie Oldenburg. Je tu pochovaných 38 kráľov a kráľovien. Spomeňme aspoň najdôležitejších : Margrethe I. (1353-1412), Christian I. (1426-1481), Christian III: (1503-1559), Christian IV.(1577-1648), Frederik II. (1534-1588) a mnohí ďalší. Okrem kráľov je tu množstvo náhrobkov významných šľachticov a biskupov. Jeden z nich je venovaný viceadmirálovi Justovi Juelovi, ktorého v bitke so Švédmi pri Rugen zabila delová guľa, dnes umiestnená pod jeho pamätníkom. Takýchto náhrobných kamenných platní tu je 175 a  20 epitafov. Keďže ide o kráľovské pohrebisko, nachádzame v katedrále umelecké skvosty najvýznamnejších dánskych i cudzích umelcov svojich čias. Medzi unikáty možno zaradiť hodinový stroj, umiestnený vysoko na južnej stene, s mechanickými figúrkami z r. 1500, kazateľnicou z mramoru z r. 1554, bronzovú krstiteľnicu z r. 1602, oltár vyrobený v Antverpách r. 1560 s vyrezávanými motívmi z Nového zákona, predstavujúcimi súvislý dej, náhrobok Christiana III. sa pokladá za najkompletnejšiu ukážku renesancie v Dánsku. Je tu tzv. Kráľov stĺp, ktorý je o 300 rokov starší ako katedrála, na ňom sú vyznačené výšky jednotlivých kráľov a dokonca aj Petra Veľkého, ktorý Dánsko navštívil r. 1716. Vzácnosťou je i náhrobok a zároveň alabastrová podobizeň Margrethe I., ktorá bola pôvodne pochovaná v meste Sorø a jej pozostatky dal do katedrály previesť biskup Lodehat. I slávny sochár Bertel Thorvaldsen prispel svojim dielom – bronzovou sochou Christiana IV. Taktiež je tu jedna z najslávnejších malieb dánskej histórie z r. 1866 od W. Marstranda, znázorňujúcu námornú bitku so Švédmi pri Kolber Heide r. 1644. Posledným kráľom, ktorého tu pochovali, je Frederik IX., otec dnešnej kráľovnej Margrethe II. Zomrel r. 1972 a jeho pozostatky sú uložené v novopribudovanej kaplnke mimo priestoru katedrály pri severozápadnej veži (od r. 1985). Len nedávno tu pochovali  aj kráľovnú matku Ingrid, manželku Frederika IX.

www.visitroskilde.com

Vikingeskibshallen (Múzeum vikinských lodí) – je to nemenej populárnou pamiatkou Roskilde, ako je katedrála. Leží na brehu Roskilde fjordu na severe mesta. Oddávna sa tradovalo, že vo fjorde potopili na rozkaz kráľovnej Margrethe I. loď, aby uchránila mesto pred nepriateľskou inváziou z mora. R. 1957 dvaja amatérski potápači objavili fragmenty starej lode vedľa pláže Skuldelev. Odborníci Národného múzea však zistili, že ide o vrak oveľa starší, že ide o pozostatky vikinskej lode. Podrobné výskumy sa začali až r. 1962 a postupne z fjordu vytiahli zvyšky 5-tich vikinských lodí, pochádzajúcich  z 11.st. Zároveň sa začalo s výstavbou múzea, v ktorom sa robili aj reštauračné práce za účasti návštevníkov. Postupne sa podarilo zo zachovalých zvyškov postaviť lode nanovo. Dve zreštaurované lode sú obchodné, dve vojenské a najmenšia je pravdepodobne rybárska. Tieto lode boli okolo r. 1000-1050 zámerne potopené, aby vytvorili bariéru, ktorá by zabránila vstupu nepriateľskej flotily (pravdepodobne nórskej) do zálivu. Múzeum návštevníkom premieta videozáznamy o rekonštrukcii lodí a často sa tu usporadúvajú výstavy o Vikingoch. V okolí následne vyrástla dobová vikinská osada s dielňami, kde pred očami turistov sa stavajú dobovým spôsobom a použitím len dobových nástrojov a materiálov napodobeniny vikinských lodí, na ktorých sa dá previesť i po vodách fjordu.

Roskilde okolie – mesto má i zaujímavé okolie. Južne je v Lejre je Historicko-archeologické centrum (Historisk Arkealogisk Forsoegscenter), ktoré vzniklo r. 1964 a pokúša sa vniesť lúč svetla do tajomstva a spôsobu života dávnych obyvateľov. Vo forme skanzenu tu zrekonštruovali niekoľko obydlí z doby železnej a navyše dobrovoľníci odenn do dobového oblečenia, tu pre turistov imitujú spôsob života ich predkov – vyrábajú keramiku, melú obilie, pečú chlieb, obrábajú pôdu. Turisti sa môžu pridať. Priamo v Lejre je aj pekný zámok Ledreborg Manor zo 17.st. Neďaleko Roskilde je aj malý sommerland v osade Vindinge. Odporúčame tiež navštíviť chodbové mohyle v dedinke Øm, unikátny kostol v dedine Tveje Merløse a i. Smerom na sever k návšteve volá zámok Jægerspris a mesto Frederikssund, kde sa v lete organizujú príťažlivé Dni vikinských hier.

MOST STORE BAELT

Dánsko geograficky pozostáva z Jutského polostrova a približne 420 ostrovov, čo dokresluje závažnosť problému teritoriálnej roztrieštenoti  a obrovských nárokov na prepravu ludi a tovarov vnútri krajiny, ale tiež v tranzite z Europy do celej Škandinávii. Najvačšími ostrovami Dánska /nepočitajúc Gronsko/ je ostrov Sjaelland s Kodanou a ostrov Fyn. Oba ostrovy sú na hlavnej tranzitnej trase z Nemecka do Svedska a Norska a Finska.  Most Store Bael spája práve tieto dva ostrovy a vdaka kontinentalnemu charakteru Jutska a dalsieho staršieho existujúceho mosta cez Lille Baelt z Jutska na Fyn  a samozrejme novému mostu cez Oresund z Kodane do Malmo ,možno dnes z Europy prejst „ suchym kolesom“ až do tej najsevernejšej Skandinavie.

18 km dlhé mostné dielo cez prieliv Store Baelt pozostáva z 2 mostných telies a tunela. Konštrukčné práce boli zahájene v roku 1988 / a tento dialničný most bol uvedený do premávky v roku 1998, železničná čast dokonca 1997. V oboch tychto obdobiach som pôsobil v Dansku a bol som svedkom zrodu mosta. Most vysiel Dánvo na cca 21 mld DKK v cenách roku 1988 – teda nejakých cca 3,6 mld EUR.

Východný Most

Najvačsou výzvou pre architektov a staviteľov bol východná časť mosta – medzi ostrovami Sjaelland a Sproge. Táto čast má 6,79 km a vzdialenosť medzi 2 piliermi je 2,7 km.

Východná časť mostu je mimoriadne doležitá pre medzinárodnu námornu prepravu. Pamatám si dlhotrvajúce spory medzi Dánskom a Fínskom o tom, aká má byť výška mostného telesa. Problém bol na finskej strane, ktoré je výrobcom plávajúcich vrtných veží, ktoré sa práve touto cestou dostávali na svoje miesta. Napokon sa obe strany dohodli, že mostná doska musí mat výšku nie menej ako 65 m.  Mostné piliere samotné končia vo výške 254 m nad morom a sú najvyššími miestami v Dánska. Pre porovnanie Socha slobody v New Yorku je vysoká len 47 m a bola by teda hlboko pod mostom.

Most Storebaelt bol svetovým rekordérom svojho typu a dnes je z hľadiska veľkosti druhý na svete. Mostne dielo viac než úspešne nahradilo lodné spojenie trajektami – Halsskov – Nyborg a Korsor – Knudshoved.

Mostné dielo resp. jej východnú časť od západnej predeľuje zaujímavý ostrov, kde sa do útrob zeme zahryzáva tunel. Ostrov sa volá Sproge – je to zaujímavý objekt – dnes bohaté vtáčie je ostrov chráneným územím  a nie je to možné zastaviť autom. Ostrov ma 154 ha a vdaka výstavbe mostu je dnes 4 x väčší než bol predtým. Na ostrove je pár budov z roku 1922, ktoré do roku 1961 slúžilo ako väzenie pre „padlé“ ženy. Dnes je ostrov neobývaný…. 

Mostom, ktorý je otvorený 24 hodin 365 dní dnes prejde denne okolo 30 000 aut. Most je spoplatnený. Jedna cesta osobným autom stoji cca 30 EUR.

ODENSE

Odense mesto – prvá písomná zmienka o meste je v liste nemeckého cisára Ota III. Z r. 988. Odense je hlavným mestom ostrova a  so svojimi 180 tisíc obyvateľov aj tretím najväčším mestom Dánska. Zároveň je to aj jedno z najstarších miest krajiny a v stredoveku slúžilo aj ako pútnické miesto. Je to centrum politického, hospodárskeho a kultúrneho života Fynu. Odense je bohaté na pamätihodnosti. Najslávnejšie z nich je Múzeum Hansa Christiana Andersena na ul. Munkemøllestræde (samostatná časť).  Prehliadku mesta môžeme začať pri radnici, kde je aj kancelária turistických informácií. Dominantou mesta je katedrála Skt. Knuds Kirke, zasvätená zavraždenému kráľovi Canute –Knut den Hellige- v r. 1086. Dodnes zachovaný gotický chrám postavili na mieste staršieho, ktorý r. 1247 zničil požiar. Z pôvodného kostola zostali iby krypty, kde odpočívajú i telesné pozostatky Knuta a údajne aj jeho brata Benedikta. Najkrajšou ozdobou je vyrezávaný a pozlátený oltár z r. 1520, pôvodne určený pre františkánsky kostol.  V tesnej blízkosti katedrály je Park H.Ch. Andersena. Mesto je bohaté na múzeá : Grafiske múzem (Múzeum tlače), Fotomuseum (Múzeum fotografie), Kunsthallen (Galéria), Falck múzem dokumentuje vývoj záchranárskych prác a i. Zaujímavosťou je i Kráľovská záhrada (Kongens Have) s jazdeckou sochou kráľa Christiana IX. Oproti stojí palác, dnes rezidencia kráľovského guvernéra na Fyne. V susedstve zámku je kostol Skt. Hans Kirke, ktorý od 13. storočia slúži ako kláštorný kostol františkánskemu kláštoru z roku 1279. Na ulici Jernegade (Železničnej) sú ďalšie 2 múzeá : Prehistorické múzeum Stiftmuseum a Umelecké múzeum – Fyns Kunstmuseum. Zábavu poskytne klasické Tivoli a tiež v jeho susedstve ZOO a skanzen ľudovej architektúry Den Fyns Landsby, kde je viac ako 20 domov, fariem a mlynov z rôznych častí ostrova, pochádzajúcich z 18. a 19. st.

Múzeum H. Ch. Andersena – je to múzeum významnej dánskej osobnosti, slávneho dánskeho rozprávkara. Múzeum má vzácnu a unikátnu zbierku rukopisov, či iných dokumentov, ilustrujúcich jeho celoživotné dielo a súkromný život. Od svojich dvoch rokov tu žil so svojimi rodičmi 12 rokov od r. 1807- 1819. Domčeky susediace s múzeom pochádzajú z rovnakého obdobia, teda z 18. a 19. st. Múzeum má bohatú knižnicu publikácií rozprávok H.Ch. Andersena v desiatkach svetových jazykov, vrátane slovenských a českých vydaní. Každoročne sa tu koncom júla, vždy 1 hodinu denne, koná veľkolepá prehliadka – pouličný festival a divadlo rozprávok H.Ch. Andersena.

 

Kerteminde okolie– mestečko uvádzame na našej mape z dôvodu veľmi zaujímavého okolia. Najčastejším dôvodom návštevy tejto oblasti je Ladby, kde pod názvom Vikinskibe sa našlo vikinské osídlenie a pohrebné miesto. Je tu v Dánsku jediný hrob vikinského mocnára približne z r. 850, ktorého tu pochovali v jeho 21 m dlhej lodi spolu s koňmi a loveckými psami. Nález objavil náhodne miestny farmár r. 1935 a ihneď začali konzervárske práce. Trup lode možno vidieť priamo v mohyle ako je obtlačok, kde na jeho ochranu vybudovali špeciálnu komoru. Miesto je v pamiatkovej starostlivosti Národného múzea. Odporúčame navštíviť aj polostrov Hinsholm s množstvom malebných dediniek a vidieckych zámkov, ako Skovsbo zo 16. st., Maale, Dalby, pohrebnú mohylu v Martofte, kde je jeden z najväčších jednokomorových hrobov, tzv. Maarhøj, ktorý je dlhý 10 m a pohodlne sa v ňom postaví dospelý človek. V Rininge je jeden z najnezvyčajných zámkov v Dánsku. Postavili ho v 18. st. s čierno-bielou drevenou trámovou konštrukciou a veľkou štvorcovou vežou. Ďalší pekný zámok leží v Hindemæ v smere na Nyborg.

 

 

Nyborg – mesto so svojou 700-ročnou históriou patrí medzi najstaršie dánske mestá, založili ho na stretegickom mieste –uprostred stredovekej obchodnej cesty zo Sjællandu na Jutský polostrov. Veď len v období r. 1200-1413 bolo mesto sídlom dánskeho parlamentu tzv. Danehofu. Význam polohy predurčila i existencia prirodzeného prístavu, využívaného obyvateľstvom od nepamäti. V centre sú zvyšky kráľovského paláca Nyborg Slot z r. 1170 (reštauračné práce r. 1917). Dnes je to najstaršia a jediná zachovaná kráľovská rezidencia zo stredoveku. Postavil ju vojvoda Knud Prislavsen, príbuzný Valdemara Víťazného ako súčasť opevnení, ktoré mali chrániť prístup od mora. V tom čase zámok stál na ostrove. Východné krídlo tvorila hlavná veža – citadela, z ktorej nižšia časť, Knudstaarn, sa zachovala. Niekoľko storočí bol zámok kráľovskou rezidenciou a Christian III. ju dal rozšíriť o banketovú sálu, halu barónov a komnaty členov kráľovskej rodiny. Zámok je prístupný verejnosti ako múzeum.. Na ul. Kongegade stojí aj hlavný kostol mesta – gotický Kostol Panny Márie (For Frue Kirke), vysvätený r. 1428. Dodnes sa zachovala tradícia kostola, keď jeho zvony vždy o 21,45 hod. odbíjajú znamenie obyvateľom, že brány mesta sa zatvoria presne o 22,00 hod. Pôvodné hradby z r. 1660 majú najstaršiu pevnostnú bránu v krajine. Tesne po vojne so Švédmi dánsky kráľ Frederik III. dobudoval pevnosť v Nyborgu. Táto brána bola svojho času jediným vstupom do mesta z pevniny. K ďalším zaujímavým objektom mesta patrí renesančný zámok Holckenhavn, žiarivo biela tehlová veža Den Hvide Jomfru z r. 1660 neďaleko hradieb.

 

 

Egeskov zámok – vo všeobecnosti je zámok Egeskov považovaný za najkrajší a najľúbeznejší zámok v celom Dánsku, resp. o toto prvenstvo sa prie so zámkom Frederiksberg Slot, ten je však neporovnateľne väčší. Egeskov Slot je v privátnych rukách grófa Ahlefeldta. Tento renesančný, verejnosti neprístupný, zámok stojí na dubových pilieroch priamo na hladine jazera, obkoleseného nádhernou záhradou s labyrintom kríkov, živých plotov a porastov. Autorom záhrady je Piet Hein. Zámok postavili v r. 1554. V pôvodne hospodárskych budovách je dnes  zriadené múzeum auto-veteránov, kočov, povozov, starých motocyklov a lietadiel. Pre zábavu detí tu slúži mini zábavný letný park s rôznymi atrakciami.

 

 

Valdemar Slot – tento rozľahlý zámok leži na ostrove Taasing, ktorý je zo Svendborgu sprístupnený mostom, tak ako aj ostrovy Langeland a Thurø. Zámok bol postavený v r. 1754-1756 vnukom dánskeho námorného hrdinu Nielsa Juela, ktorý tamojšie panstvo kúpil r. 1678. Pôvodný zámok postavil Christian IV. v r. 1639-1644 pre svojho syna Valdemara. V zámku sú prístupné miestnosti s interiérmi troch storočí s prelínajúcimi sa slohmi. Banketová sála a Kráľovská hala sú rokokové, ako aj miestnosť tapisérií. Dnešný vzhľad zámku je barokový. Zaujímavá je i prehliadka ostatných miestností – kuchyne i kaplnky. Utešený je Čajový pavilón z r. 1754-1756.

Ærøskøbing na ostrove Æørø – na tento ostrov sa už mostom nedostaneme. Je nutné použiť lodný trajekt buď zo Svendborgu alebo Rudkøbingu. Plavba trvá približne 75 min. Ostrov je relatívne malý, no i napriek tomu veľmi zaujímavý. Ušetriť za trajekt možno tak, že auto necháme vo Svendborgu a na ostrove si prenajmeme bicykle, ktoré nám postačia na prehliadku celého ostrova. Najväčším mestom ostrova je síce Marstal s dodnes prežívajúcou stavbou lodí a námorníckym múzeom Søfartsmuseum s modelom vyše sto lodí, ale my radšej odporúčame venovať pozornosť mesto Ærøskøbing. Dojem z tohoto mesta je naozaj prekvapujúci, lebo toto mesto i dnes (pamiatkovo chránené ako celok) vyzerá ako v 17. st., s niekoľkými prírastkami v 18.st. Najzaujímavejšie sú domy na ul.Smedegade, Gyden a  Vestergade. Ide o polohrazdené domy s vyrezávanými dverami, často pokrútené vekom. Poväčšine išlo o domy  kapitánov lodí, ktorí sa zaslúžili o prosperitu ostrova. Na ulici Vestergade je i dodnes najstaršia a stále fungujúca pošta z r. 1749. Veľmi pekné je námestie Torvet s pumpami, ktoré pracovali až do r. 1952 a nádherne jednoduchým kostolom z 18.st. Najstarším domom mesta je Kjøbinghus, postavený v r. 1645. Na ul. Brogade je múzeum ostrova – Ærø Museum, venované histórii ostrova a mesta. Nijaký turista by nemal obísť Museumgarden, kde je unikátna kolekcia modelov lodí námorného kapitána Petera Jacobsena. Je tu vyše 400 modelov, a nie hocijakých, umiestnené sú v sklenených flaškách najrôznejších tvarov a veľkostí. V tejto tradícii sa na ostrove dodnes pokračuje a tieto výrobky patria k najžiadanejším v celom Dánsku. Je tu i zbierka Ch. Pedersena, zberateľa rezbárskych prác, sôch a nábytku. Ďalším odporúčaným múzeom je Hammerichs Hus – dom obchodníka so zbierkou porcelánu, kachličiek, skla a nábytku od 17. do 19. st. Niekoľko rokov bol tento dom útočiskom dánskeho sochára G. Hammericha a jeho priateľov. Najstarším kostolom celého ostrova je kostol v Store Rise, pochádza z 12.st.. Prívlastkom najkrajší kostol ostrova sa zase pýši kostol v Bregninge (zač. 13,.st..).

JELLING

Jelling – túto obec sme niekoľkokrát spomínali v kapitolách o histórii Dánska.  Leží priamo na starodávnej ceste vedúcej zo severu na juh, naprieč celým Jutskom, ktorá je známa ako Dobytčia, či Vojenská cesta, alebo Pútnická cesta. Do Jelling priťahujú turistov 2 obrovské mohyly, jedna na severnej strane a druhá južne od dnešného kamenného románskeho kostola, teda  po oboch stranách miestneho kostola. Historici tvrdia, že tu pred vyše tisíc rokmi bolo sídlo kráľov, čo dokumentujú i obe mohylové návršia, nazvané Gørm Høj a Thyra Høj. Toto miesto sa všeobecne uznáva ako pohrebné miesto kráľa Gorma Starého a jeho ženy Thyry. V severnej jellingskej mohyle archeológovia našli veľkú dvojitú drevenú komoru.  Jej strop našli prerazený a kostry pochovaných a ostatné predmety, až na malé výnimky boli odstránené. Južná mohyla neskrývala žiaden hrob, ale veľmi zvláštnu  symbolickú konštrukciu zo štíhlych vetiev.. Na vrchole mohyly sa našli základy drevenej stavby – pravdepodobne starej vyhliadkovej veže. Južná mohyla bola navržená na južnom cípe trojuholníkového posvatného ví, ktoré bolo tým viac menej zničené.

V tesnej blízkosti kostola stoja 2 runove kamene. Menší z nich sem umiestnil Gorm Starý na pamiatku svojej manželky a väčší zase kráľ harald Modrozub na pamiatku svojich rodičov – kráľa Gorma a kráľovnej Thyry (zomrela r. 935). Na oboch runovych kameňoch sú nápisy. Gormov kameň má štyri odkazy : spomienku na Thyru, zjednotenie Dánska, jeho vládu nad Dánskom a Nórskom a konečne christianizáciu Dánska. Na Thyrinom kameni je napísané „ „ Thyra, ktorá trpela za zjednotenie Dánska“. Nesporne oba runove kamene i náhrobné mohyly sú unikátnou pamiatkou nesmierneho významu, kde je vlastne vrytý do kameňa „rodný list“ Dánska. Odkazy vikinského kráľa Gorma nachádzame pod najstarším vyobrazením Krista (r. 970) v Škandinávii. Nemenej dôležitý je kostol, v ktorom pri reštauračných prácach v r. 1975-1980 objavili pozostatky kráľa Gorma. Taktiež sa zistilo, že pod chórom dnešného  kostola z roku okolo 1100 našli pozostatky min dvoch drevených stavieb – kostolov. V prvom prípade išlo o Kostol kráľa Haralda, v druhom o pohanskú svätinu kráľa Gorma. Najstarší z nich bol dokonca väčší ako ten dnešný a s najväčšou pravdepodobnosťou slúžil ako katedrála kráľa Haralda Modrozuba. V kostole objavili fresky (dnes sú to ich kópie, originály sú v Národnom múzeu v Kodani), ktoré sú úplne odlišné od ostatných fresiek objavených v Dánsku. Raritou je, že pri tvorbe kópií fresiek došlo i k omylu.  – autor kópie si poplietol výjav z originalu Jána Krstiteľa s biblickým výjavom Troch kráľov. Jellingske pohrebisko je na zozname kultúrnych pamiatok Unesco od r. 1994. Jelling dotvára ďalej veľké trojuhoľníkove priestranstvo, bez pochybností pohánskeho posvätneho miesta „ví“  ohradeného mohutnými na seba kolmými prírodnými kameňmi.

Archeológovia boli schopní zostaviť aj časovú chronologiu všetkých nálezov a to v tomto slede : najstaršie sú pamiatky z doby kráľa Gorma- teda trojuholníkové ví, severná mohyla, pohanská svatyňa a runový kameň na pamiatku kráľovnej Thyri.  Za panovania Gormovho syna Haralda Modrozuba bolo zavedené kresťanstvo a odstránené všetky pohanské stavby v Jellingu. Na mieste pohanskej svatyne dal Harald postavit drevený kresťanský kostol, Harald dal postaviť aj druhu – južnú mohylu a zo severnej mohyly premiestnil pozostatky Gorma a Thyra do kresťanského kostola. A samozrejme dal vztýčiť skvostný rúnový kameň na pamiatku svojich rodičov, zavedenia kresťanstva a zjednotenia Dánska.

Najmladšou jellinskou pamiatkou  je potom dnešný kamenný románsky kostol, ktorého pravouhlý chór stojí na Haraldovým kostolom a Gormovou pohanskou svatynou.

V Jellingu zostali len dve nezodpovedané otázky – neprišlo sa na význam vetvovej konštrukcie južnej mohyly a rozpaky vyvoláva aj fakt, že už krestaňský kráľ dal postavit runovy kameň, ktorý je symbolo pohanstva.

Aarhus

Aarhus/Den Gamle By/Aros

Aarhus mesto –  je po Kodani druhým najväčším dánskym mestom.. Prvé osídlenia tu vybudovali Vikingovia okolo r. 900, na mieste, kde dnes stojí katedrála. Mesto má jeden z najfrekventovanejších prístavov v krajine.. Prehliadku mesta odporúčame začať od kancelárie turistických informácií v budove radnice. Z jej 60 m vysokej veže je pekný výhľad na celé mesto a záliv s prístavom.  Peššiu a najatraktívnejšiu zónu tvorí ulica Søndergade, ktorá ústi na námestie Skt. Clemens  Torv, kde záujemci môžu navštíviť Vikinské múzeum, ale hlavnou dominantou námestia je Katedrála sv. Klementa.  Popri katedrále v Roskilde je najväčšou v Dánsku. Postavili ju v roku 1201 pôvodne v románskom slohu, avšak zásah do stavby v 15. storočí zmenil jej štýl na gotický. Na východnej strane katedrály je románska kaplnka, ktorá dokladá pôvodný sloh chrámu. Hlavná loď má dĺžku až 93 m. Vedľa katedrály je Kvidehuset (Ženské múzeum) v budove starej policajnej stanice. Múzeum dokladá postavenie žien v minulosti a dnes. Ďalším kostolom Aarhusu je Vor Frue Kirke, pod ktorým archeológovia objavili základy prvého kamenného kostola z r. okolo 1060. V meste je Univerzita situovaná v Univerzitnom parku je mnoho rôznych múzeí. Najdeme tu  umelecké, národopisné múzeá., Múzeum medicíny, Múzeum antického umenia, Múzeum dánskej tlače. . Najvýznamnejšou pamiatkou  je  však Den Gamle By.

 

Den Gamle By (Staré mesto) – je najvýznamnejšou pamiatkou a najväčšou turistickou atrakciou mesta. Napokon Den Gamle By ziskalo 3 Michelinske hviezdy oceňujúce atraktívnosť pamiatky. Den Gamle By je situované do prostredia Botanickej záhrady a je skanzemom pod otvoreným nebom. Skanzen bol založený v roku 1909 a nachádza sa tu vyše 60 historických budov, ktoré tvoria mestské uličky dláždené „mačacími hlavami“ a sú lemované malou riečkou. Rekonštruované budovy najrôznejšieho účelu sú ukážkou dánskeho historického mesta, pričom mnohé so starých budov dodnes slúžia svojmu účelu a to prísne v dobovej podobe, medzi inými pošta, lekáreň, divadlo a mnohé iné.

 

Aros je najväčšia umelecká galérie v Europe v oblasti moderného umenia. Pozostáva zo 4 galérií, každá o ploche  celkovej ploche 1100 m2. Každá z galérií prezentuje špeciálnu expozíciu diel národných a medzinárodných umelcov ako su Bill Viola, Olafur Eliasson, Kim Wenders, Paul Mc Carty, Shirin Neshat a Robert Rauschenber. Aros má aj svoju vlastnú zbierku umeleckých diel datovaných od roku 1770. Možno spomenúť z mnohých Tonz Oursler, Carsten Holler, Mona Hatoum Miwa Yanagi a James Turrel.

Medzi špecialne expozície patrí „9 izieb“ venovaná svetlu a video inštalácii, v roku 2011 pribudla expozícia „Vaša panoramá slnečnej dúhy“ inštalovaná Štúdioum Olafur Eliassona z Berlína.

Galéria ARoS bola otvorena v roku 2004 dánskou kráľovnou Margrethe II. V nádhernej budove v absolútnom centre Aarhusa, ktorá je sama o sebe umeleckým diele je na celkovej ploche 17700 m2 umiestnených 1100 obrazov, 400 sochárských diel, 200 umeleckých videí, 7000 výkresov a grafík.

Den Gamle By (Staré mesto) – je najvýznamnejšou pamiatkou a najväčšou turistickou atrakciou mesta. Den Gamle By je situované do prostredia Botanickej záhrady a je skanzemom pod otvoreným nebom. Skanzen bol založený v roku 1909 a nachádza sa tu vyše 60 historických budov, ktoré tvoria mestské uličky dláždené „mačacími hlavami“ a sú lemované malou riečkou. Rekonštruované budovy najrôznejšieho účelu sú ukážkou dánskeho historického mesta, pričom mnohé so starých budov dodnes slúžia svojmu účelu a to prísne v dobovej podobe, medzi inými pošta, lekáreň, divadlo a mnohé iné.

 

Marselisborg – je kráľovský palác z 19. storočia – dar korunnému princovi Christianovi – neskoršie kráľovi Christianovi X. Dodnes tento palác slúži kráľovskej rodine ako jej rezidencia. Park okolo paláca i záhrady sú prístupné len  v čase neprítomnosti kráľovskej rodiny. I bezprostredné okolie Marselisborgu je veľmi turisticky príťažlivé. Je tu zábavný park Tivoli Fryheden na okraji lesoparku Marselisborg Skov. V ďalšom susediacom parku Mindeparku je pamätník 4000 dánskym občanom zo Šlezvicka, ktorí padli v službách nemeckej armády počas 1. sv. vojny. Tu tiež stojí v ulici Møsgaard Alle – vidiecky kaštieľ Møsgaard Hus. Verejnosti je síce neprístupný, ale v jeho priľahlých farmárskych budovách je Predhistorické múzeum, ktorého súčasťou sú aj rekonštrukcie obydlí z doby kamennej a železnej.

 

Himmelbjerget

 

Po rieke Gudenaa na najstaršom dánskom parníku z r. 1861 sa možno odviesť až k úpätiu vrchu Himmelbjerget (Nebeská hora) vysokého 147 m. Na jeho vrcholku stojí veža, ktorú dal postaviť Frederik VII. r. 1849 na pamiatku podpísania dánskej ústavy. Himmelbjerget je najvyšší bod celého kontinentálneho a ostrovného

Dánska. Tento prívlastok však získal len vďaka vyhliadkovej veze. Bez veže je to však až 7. Najvyšší bod Dánska. Okolie Silkeborgu je jediné „hornaté“ územie Dánska. Jazero pod kopcom sa volá Hjulsoe.

 

Himmelbjerget sa stal známym miestom predovšetký vďaka dánskemu básnikovi Steen Blicherov. Príbeh hory sa začal v roku 1838 kedy Blicher navrhol, aby obľúbené miesto vychádzok študentov sa stalo miestom pravidelných stretnuti – obdoby štúrovských stretnátí na Devine. Myšlienka nadchla tísicky lídí a prvé takéto stretnutie na vrchole hory sa uskutočnili 1.8.1839. Nadšení organizátori však pozabudli, že Himmelbjerget je súkromné vlastníctvo patriace farmárovi P. Nielsenovi, ktorého nikto nepožiadal o súhlas …a veľký spor bol na svete. Na pomoc prišiel až dánsky kráľ Christian VIII, ktorý vyrokoval s vlastníkom hory leasing hory a od roku 1871 sa dokonca hora stala absolútnym majetkom koruny.

Aalborg

 

Jomfru Ane Gade – turisticky mimoriadne príťažlivá ulička so starobylými domami zo 16.- 17. storočia., časť pešej zóny starého mesta. Takmer vo všetkých domoch s malebnými terasami  sú vynikajúce reštaurácia najroztodivnejších kuchýň.

Aalborg mesto – mesto, napriek svojej modernosti, je bohaté na históriu zhmotnenú predovšetkým v historických budovách. Kancelária turistických informácií je na ulici Østergade, vhodnej ako východzie miesto na prechádzku mestom. Kancelária je oproti horepopisovanom dome Jens Bang Hus. Námestie Gammel Torv je vôbec najstarším námestím v meste. V jeho bezprostrednom okolí sú najvzácnejšie historické budovy ako katedrála Budolfi Domkirke, pomenovaná po patrónovi námorníkov a pochádzajúca z 11.storočia (jej najstaršie časti). Na ul. Algade stojí Grotums Gaard (škola z r. 1738-1911). Ďalším zaujímavým námestím je C.W.Obles Plads s budovami starej tabakovej továrne Brix Gaard, kde sú aj zvyšky pôvodnej budovy z kameňa podstatne staršej. Na opačnej strane námestia  je vchod do bývalého kláštora Ducha Svätého – Heligaandskirken z r. 1431. Na ul. Vestergade stoja 2 veľmi známe súsošia – sochárske diela G. Henninga „Husiarka“ (1937) a A.J. Bundgaarda „Býk“. Nádherné historické domy lemujú aj ul. Maren Turis Gade. Tu stojí aj v Dánsku najlepšie zachovalý dom obchodníka – Jørgen Olufsen Hus. K atrakciám mesta patrí aj zámok Aalborghus, postavený r. 1539 kráľom Christianom III. ako rezidenciu miestneho guvernéra.

Lindholm Høje

Lindholm Høje je pohrebisko z neskorej doby železnej a obdobia Vikingov. 700 hrobov z obdobia rokov 500 – 1000 n.l., z nich 150 vytvára obrysy 8 m dlhých vikinských lodí. Jeden z nich až 23 m. Pohrebisko sa nachádzalo 4 m hlboko v pieskovej vrstve a bolo odkryté náhodne vďaka driftujúcemu piesku, ktorý odvial vietor. K dispozícii je múzeum s exponátmi z pohrebiska – sklenené perly, bronzové ozdoby, železné nože (6.st.), kosti psov, oviec, koní a dobytka. Z obdobia 8 – 10 st. sa tu našli exponáty ako bronzový náramok, kostená rukovať s runickým nápisom, amulet z jantáru, arabské mince (jedna z nich z Taškentu z r. 920), strieborný ornament. Našli sa i nemecké, anglické a dánske mince. Najstaršie z nich boli razené počas vlády Knuta Veľkého (1018-1035) a Viliama Dobyvateľa /1087/.

 

Lindholm hoje Norresundby

  • 19. Storocie – miesto s nafukanymi pieskami slúžilo ako zdroj stavebného piesku a kameňa hlavne pre budovanie ciest
  • R 1888 zastupca dánskeho národného múzea profesor Lofler navštívi Lindholm hoje a spod piesku odhalene kamene označí ako nezaujímavé.
  • R 1889 miestny zdravotník však žiada Národné múzeum znovu preskúmať formácie kameňov objavených na Lindholm Hoje –najdu sa dva hroby – oba kremačné. Jeden kameňmi označený v tvare obrysov lode a druhy okrúhli. Oba sú zaradené do doby železnej.
  • R 1896 amatérska archoložka – miestna učiteľka tance železnimi tyčami ako pri snehových lavinách pod pieskom objaví ďalšie 3 kamenné formácie naznačujúce existenciu ďalších hrobov.
  • R 1892 kupuje návršie Lindholm hoje majiteľ dansko – argentínskej plantáže p. Larsen, aby miesto nálezov bolo zachovené a aby nedošlo k znehodnoteniu nálezov. Následne dáva Lidnholm hoje do alborskej mestskej komutity, ktorú záväzuje, aby miesto bolo dôsledne preskúmané a aby zostalo vždy prístupné verejnosti.
  • Dalších 50 rokov sa s naleziskom nič podstatného neudialo.
  • Prvý rozsiahly archelogický výskum bol zahájený až v roku 1952. Ten odhalil, že nálezisko obsahovalo množstvo nádherných a vzácnych artefaktov z minulosti – predovšetkým z obdobia doby železnej a z vikinskej éry. Bolo objavených množstvo hrobových miest, kamenných formácii a zvyšky osídlenia.
  • R 1989 za finančné prostriedky aalborskej fabriky Cement Aalborg na Lindholm hoje vyrastá budova v ktorej je zriadené múzeum, kde je vystavená väčšina objavených artefaktov. V roku 1992 je múzeum slávnostne otvorene.

Počas archelogického výskumu sa z Lindholm hoje odstránila vrstva piesku siahajúca miestami až do hlbky 4 m pod povrch. Vykopávky odhalili pohrebisko s desiatkami hrobami – veľká väčšina z nich boli kremačné hroby. Mimochodom kremácia sa nekonala na pohrebišti, ale na inom, doposial neznámom mieste. Spoločne s telom mrtveho boli spálene aj predmety, ktoré ho mali doprevádzať – obyčajne išlo o šperky, sklenené perly, nože, vretená, hracie kocky a dosť často aj pes, ci kôň alebo dokonca krava. Až potom boli zbytky kremácie dopravené na pohrebisko, rozprestrené na plochu cca 1 m2 a pokryté tenkou vrstvou hliny. Výkopavky odhalili aj zvyšky osidlenia z rôznych časových období – stopy po dlhých domoch, ohniskách, studniach, nalezy kostí a pod..

V Lindholm hoje sa našli nálezy z :

Doby železnej

Rímskej doby železnj  0 – 400 A.D.

Nemeckej skorej doby železnej Iron  400 – 550 A.D.

Nemeckej neskoršej doby železnej 550 – 800 A.D.

Vikinskej doby 800 – 1100 A.D.

Ranného stredoveku  1100 – 1536 A.D.

 

Pohrebiská

Na návrší Lindholm hoje sa doteraz našlo viac ako 600 hrobov. Pochovávalo resp. kremovalo sa tu od 5. Storočia až do 10. storočia – teda počas germánskej doby železnej a predovšetkým počas vikinskej ery.

Množstvo kremačných hrobov resp. ich pôdorysy sú označené kamennými formáciami, ktoré pravdepodobne možno označiť ako pamätníky, ktoré sa v priebehu doby menili.  Najstaršie sú označené v tvare trojuholníkov, kruhov a oválov a tie neskoršie v tvare lodí.

 

Staroveké dediny

 

Archeologické práce na LH odkryli nielen pohrebiská, ale aj zvyšky starovekých dedín a osídlenie. Na nálezisku boli čiastočne odhalené dve dediny z obdobia germánskej doby neskorej a vikinského obdobia.

Severná dedina pochádza z obdobia rokov 700 – 900 a pozostáva z dlhých domov a stodôl, Boli objavené stopy oplotenia, cesty a minimálne piatich studní. Drevo objavené v studniach bolo dotované do 9. storočia.

Južná dedina je mladšia a možno ju datovať do obdobia 1000 – 1150, dokonca i neskoršie. Znovu pozostávala z dlhých domov. Predpokladá sa, že túto dedinu obývali už kresťania.

Skagen / Grenen

Grenen je výbežok, ktorého koniec vbieha ďaleko do mora a oddeľuje vody Severného a Baltského mora. Stáť na konci Grenenu, na ktorý možno dôjsť pešou náročnou chôdzou po morských dunách, alebo sa nechať odviesť špeciálnym kabínkovým traktorom, je skutočne zvláštny pocit. Môžete jednou nohou stáť v Severnom a druhou nohou v Baltskom mori vytvárajúcich známu morskú úžinu Skagerrak a Kattegat. Je fascinujúce stáť v plytkých vodách konca výbežku Grenen, kde sa vytvára hrebeň vln v dôsledku nerovnakých úrovni vodných hladín oboch morí. Často je zreteľná aj rôzna farba týchto morí. Plytké vody výbežku sa však po niekoľkých sto metroch prepadajú do hlbočiny až 400 m, kde na morskom dne úžiny spočíva desiatky plavidiel aj s obeťami – telami námorníkov. Táto hlbka mora je na Dánsko nezvykla – vody okolo Danska sú hlboké len cca 40 – 80 m – takúto hlbočinu však máme len na severe ostrova Bornholm a prave v Skagene. To je aj jeden z dôvodov prečo sú tieto vody pre námorníkov tak nebezpečné. Hoci prenádherné pláže doslova lákajú na kúpanie, práve toto miesto z dôvodu silného prúdenia je mimoriadne nebezpečné. Preto odporúčame radšej urobiť si nádhernú prechádzku po pláži a zozbierať zopár morských suvenírov. Grenen okrem toho ponúka viacero múzeí: nachádza sa tu Múzeum výtvarného umenia s predajňou, obchody so suvenírmi, z ktorých sú najviac obľubené výrobky z jantáru, morských mušiel, ale hlavne pohľadnice s reprodukciami diel Skagenských maliarov.

Samotné mesto Skagen je priam nasiaknuté rybárskou atmosférou. Je to najväčší dánsky rybársky prístav cez ktorý ročne prejdú rybacie úlovky v hodnote takmer 1 mld DKK, v meste sídli najväčšia dánska firma na spracovanie haringov a sídli tu aj najväčsia firma na spracovanie rybieho mäsa na svete. Dnešný rybársky prístav získal svoju podobu moderného prístavu v r 1907 – ten po mnohých rekonštrukciách priniesol prosperitu mesta. Po celé stáročia však Skagen bol prístavom malých rybarov a typickým bolo, že po každej plavbe ručne či koňmo vyťahovali rybárske lode na pieskové pláže. Podobné miesta dodnes možno nájsť na západnom pobreží Jutského polostrova. Odporúčame navštíviť Svalerbakken, kde ženy zvykli čakávať na návrat svojich mužov z mora, Skagen Fortidsminder – malý skanzen rybárskych obydlí, mestské múzeum so zbierkou svetoznámych maliarov tzv. Skagenskej skupiny (Michael a Anna Ancher, P.S. Kroyer, Holger Drachman a iní.) Diela ich nasledovníkov si môžete kúpiť v množstve malých súkromných galérii v starom meste. Veľmi peknú zbierku obrazov možno vidieť i s v dome H. Drachmana – maliara, ktorý v Skagene žil a pracoval. Oblasť Skagenu je pre maliarov mimoriadne atraktívna pre nezvyčajnú hru svetla, čo v spojitosti s odbleskami mora, slnka bieleho piesku dosahovalo osobitý žiarivý výraz. V oblasti sa nachádza aj niekoľko majáka, ktoré určíte odporúčame navštíviť. Spomeňme unikátny Vipperfyret- maják z roku 1627 /rekonštrukcia z r. 1913/, prvý máják v Dánsku, ktorý svietil námorníkov živým ohňom v špeciálnej klietke, ktorú v noci a zlom počasí vyzdvihovali do výšky. Potom je tu Sivý mája z roku 1858 – druhý najvyšší maják /46 m/ v Dánsku po majáku v Dueodde na ostrove Bornholm. Svetlo 400 W nátriových lámp bolo videteľné do diaľky  20 námorných míľ. Maják je otvorený verejnosti.  Posledný ktorý stojí za zmienku je Biely maják. Májak z roku 1747 bol prvým dánskym majákom postavených z tehál.

Raabjerg Mile

V blízkosti Skagenu sa nachádza štátom chránená oblasť pieskových dún, ktoré svojim rozsahom vytvárajú doslova púšť. Táto púšť sa rozprestiera na ploche 2 km2 a jej jednotlivé

 

duny dosahujú výšku až 40 m. Vplyvom neustálych silných západných vetrov sa táto púšť ročne premiestni o 18 metrov. Duny sa vytvoríli v 16. A 17. Storočí a obsahujú viac ako 4 mil m3 piesku. Posun dún takmer vymazal Skagen z máp a dodnes mesto tento proces ohrozuje.

Den Tilsandede Kirke

Tesne pred Skagenom nájdeme opustený kostol Den Tilsandede kirke. Voľne jeho názov môžme preložiť ako „Pieskom naplnený kostol“, ktorý kedysi slúžil Skagenu ako farský kostol a mal jednu z najdlhších kostolných lodí v Dánsku. Opustený (dnes sprístupnený turistom) je od 18. st., lebo sa tu po pieskových búrkach zhromažďoval piesok v takých množstvách, že ľudia si museli cestu do kostola prekopávať. Kostol je dnes zdemolovaný a stojí z neho len veža, ako pamiatka boja miestnych obyvateľov s pieskovými búrkami.

Hirstshals

Nordsø Museum, Akvárium (Múzeum Severného mora) – asi najatraktívnejšia turistická atrakcia mesta. Toto múzeum pod otvoreným nebom i pod strechou predstavuje nádherné múzeum Severného mora. Morské, ale aj sladkovodné akváriá majú obsah viac ako 100 tis. litrov vody. Super atrakciou je bazén s tuleňmi predvádzajúcimi turistom svoje umenie. Návštevníci môžu navštíviť aj časť s akváriami s korálovými rybami a žijúcimi korálmi. Súčasťou múzea je aj expozícia výskumu morí a oceánov, história rybárstva a pod.

Hirtshals mesto a okolie – mesto je centrum rybárstva a turistiky. Okolie mesta ponúka prekrásne pláže ako Tornby Strand, Krage Strand, Kjul či Uggerby Strand. Mesto má svoj prístav a je známe trajektovými spojeniami s Nórskom (Bergen, Kristianssand, Oslo a Stavanger) a Veľkou Britániou (Harwich).

Rudbjerg Knude / Marup kirke

Blokhus a Løkken sú malé mestečká, ktoré vďaka nádherným piesočnatým plážam patria medzi najznámejšie dánske letoviská severného Jutska. Obe ležia neďaleko od seba na západnom pobreží. Oblasť je vynikajúco pripravená pre turistov – je to množstvo ubytovacích kapacít najrôznejšieho druhu, športovísk, prístavov, golfových a jazdeckých miest, obchodov, reštaurácií, ale aj veľa historických a prírodných turistických pozoruhodností. Z okolia odporúčame návštevu dvoch miest na pobreží. Pri osade Sønder Rubjerg je v Rudbjerg Knude je maják zaviaty driftujúcimi pieskovými dunami, ktorý dnes slúži ako Múzeum pohyblivých pieskov. Hneď vedľa v Lønstrupe sú dva zaujímavé kostolíky. Jeden z nich v Maarup je v dôsledku „útoku“ pohyblivých pieskov opustený a pred pádom z vysokých útesov ho zabezpečujú odborníci z Národného múzea. Interiér je presťahovaný dodruhého kostola v Lønstrupe, zostal tu však gotický oltár zo 16. storočia a pred kostolom je umiestnená veľká kotva z britskej fregaty „Crescent“ , ktorá sa tu potopila pri pobreží v roku 1808.

Legolland / Billund

Kto by nepoznal hračky LEGO a zábavný park LEGOLAND postavený v inak bezvýznamnom a kedysi úplne zabudnutom mestečku Jutska, v Billunde. Dnes, hlavne ak máte so sebou deti, čo však nie je podmienkou, by bolo neodpustiteľnou chybou nenavštíviť toto miesto, ktoré je po kodaňskom Tivoli s 1 mil. návštevníkov ročne, druhou najväčšou turistickou atrakciou Dánska. História Lega siaha do začiatkov 20. Storočia, kedy majiteľ malej stolárskej dielne vyrábajúcej rebríky a iné stolárske výrobky dostal nápad zhodnotiť drevný odpad výrobou hračiek. V polovici 20. storočia do nášho života veľmi agresívne vstúpili plasty. A tak stolárska dielňa zásadne preorientovala svoj výrobný program a dodnes z toho profituje. Názov LEGO je odvodené od dánskeho výrazu „leg godt“ čo sa dá preložiť ako „dobrá hra“). O týchto hračkách asi netreba veľa hovoriť – povedzme si len, že dnes materský podnik aj s výrobou (dnes sa už vyrába aj v iných krajinách) je stále v Billunde a z druhej strany fabriky na veľkom voľnom priestranstve vznikol zábavný park Legoland. Táto typicky národná, kultúrno-zábavná atrakcia pre deti i dospelých otvorila svoje brány v r. 1968. Zakrátko pre obrovský záujem otvorili v Billunde i medzinárodné letisko. Na ploche ďaleko presahujúcej 100 tis. m2 stoja stovky modelov zo stavebníc Lego, ktorých sa použilo takmer 50 mil. ks. Len na maketu kodanského prístavu ich „padlo“ asi 3 mil. ks, kráľovský zámok Amalienborg z Kodane „skonzumoval“ 900 tis., obrovská socha H.Ch.Andersena si „vypýtala“ 210 tis. ks a pod. Legoland je veľmi členitý a pozostáva z atrakcii zostavených z rôznych tém jednotlivých serii Lega. Legoland ponúka množstvo príležitostí aj pre občerstvenie, je tu celý rad reštaurácií, kaviarní, bufetov a stánkov.