Kodaň
Prvé osídlenia súčasnej Kodane sa dajú vystopovať spred 5-6 tisíc rokov. Prvý raz sa meno osady Havn objavilo v r 1043 a v preklade znamená „prístav“.Jej centrum bolo v priestoroch dnešného Raadhuspladsen – Radničného námestia. V roku Valdemar v r. 1160 venoval osadu Havn biskupovi Absalonovi a ten o 7 rokov neskoršie z osady založil obchodný prístav (Mercator Portus) a predo sa tento rok 1167 pokladá za datum vzniku Kodane a biskup Absalon za zakladateľa Kodane. Názov mesta bol København (Obchodný prístav). Potom niekoľko storočí mesto rástlo, opevňovalo sa hradbami, v 13. st. to už bolo biskupské sídlo, Kráľovským mestom a politickým, kultúrnym a ekonomickým centrom sa však Kodaň stáva až v r. 1417. V roku 1479 vzniká Kodanská univerzita a mesto má vtedy už 15 tisíc obyvateľov. V roku 1596 korunovali jedného z najvýznamnejších dánskych kráľov Christiana IV. – za jeho vlády mesto zažilo búrlivý rozkvet. Vtedy postavili zámok Rosenborg, Okrúhlu vežu- Rundetaarn, budovu burzy – Børsen, obchodný prístav Christianshavn a i. V r. 1711 Kodań zažila veľkú morovú epidémiu, počas ktorej zahynulo 23 tis. Obyvateľov.. Vzápätí v r. 1728 veľký požiar ničí 1400 kodaňských domov, vrátane univerzity a radnice. R. 1730 Christiana VI postavil novú – dnešnú univerzitu. V ďalších dvoch storočia už vzniká základ dnešnej podoby Kodane. Bol dokončený kráľovský zámok Christiansborg (vyhorel 1794), znovu postavili radnicu, katedrálu Vor Frue Kirke, Kráľovské divadlo a Akadémiu umenia, vznikla prvá železnica Kodaň – Roskilde, vzniklo Tivoli a mnoho ďalších objektov. Kodaň sa v období od konca 18.st. do konc. 19. storočia otriasla ešte tri krát. Kodaň znovu horí v r. 1794, v r. 1801 anglická flotila na čele s admirálom Nelsonom bombarduje Kodaň, v r. 1843 vypukla cholera, ktorej podľahlo 5000 ľudí.
Ideálnym východzím miestom pre prehliadku mesta je Radničné námestie, kam nedávno boli presunuté i Turistické informačné centrum. Radničné námestie ohraničuje z juhu budova Radnice, zo západu zábavný park Tivoli s Múzeom voskových figurín Louis Tussauda a Holografickým múzeom, obrazárňou Glyptoték , zo severu Turistické informácie a východná strana tvorí „bránu“ do vnútorného starého mesta – do uličiek pešej zóny – Strøgetu. K väčšine týchto objektov sa ešte vrátime preto spomeňme z nich len budovu Radnice. Je novodobá, jej autorom je architekt Martin Nyrop a bola postavená v r. 1905 v slohu talianskej renesancie kombinovanej so slohom dánskeho ľudovo-romantického štýlu. Radnicu zvýrazňuje 105 m vysoká veža, kde sú umiestnené unikátne tzv. Svetové hodiny (Jens Olsens ur). Hodiny okrem miestneho času ukazujú slnečný čas, čas východu a západu slnka, sledujú juliánky aj gregoriánsky kalendár, obraz hviezdnej oblohy, obeh vesmírnych telies podľa geocentrickej a heliocentrickej sústavy. Pred budovou radnice je niekoľko súsoší. Spomeňme sochu H. Ch. Andersena, Dračiu fontánu a monumentálny stĺp so súsoším trubačov, ktorý vždy zatrúbia, keď pod stĺpom prejde panna.. V dosahu námestia, smerom na západ je Metské múzeum (Bymusems) v budove zámočku zo 17. st., ktoré okrem exponátov o histórii mesta má i zaujímavú zbierku prác filozofa S. Kirkegaard a model mesta z r. 1500. Múzeum lemuje ulička Absalonsgade, zakonzervovaná vo svojej podobe z konca 19. st. Z Radničného námestia vybieha západným smerom aj ulica Gammel Kongevej (Stará kráľovská cesta) – používali ju dánski králi na ceste do Roskilde. V roku 1989 na tejto ulici otvorili moderné planetárium Tycha de Brahe s vesmírnym divadlom, hviezdnymi filmami a inými atrakciami. V neďalekej uličke Lavendelstræde č. 1 žila vdova po W.A. Mozartovi, vydatá za dánskeho diplomata Nissena.
Jednou z najatraktívnejších častí Kodane je jej pešia zóna, tzv.Strøget, ktorá je svojou dĺžkou jedna z najdlhších na svete. Tvoria ju na seba navzájom naväzujúce ulice : Frederiksberggade, Nygade, Wimmelskaftet, Amagertorv a Østergade, ktorá nás vyvedie na námestie Kongens Nytorv. Strøget má neopakovateľné čaro, ktoré vytvára čulý ruch v úzkych uličkách plných obchodov, reštaurácií, kaviarní a bánk..Uličky sú plné života a o zábavu sa stará množstvo pouličných umelcov- kúzelníkov a kaukliarov, spevákov, artistov, maliarov a i –aj žobrákov zo Slovenska /spomenúť príchodu/. Strøget je však plný i histórie. Je tu námestie Gammeltorv (Staré námestie), najstaršie trhovisko mesta (má 800 rokov) s Fontánou Milosrdenstva z prvej pol. 17. st. Pri vzácnych príležitostiach sa fontána „hrá“ so zlatými jablkami, ktoré sú drevené, duté, obité zlatými plieškami a tancujú na vrcholcoch vodných prúdov. Ďalšiemu námestiu tejto pešej zóny Højbro Plads dominuje jazdecká socha zakladateľa Kodane biskupa Absalona. Podľa legendy socha stojí na mieste, kde biskup zastavil svojho koňa, pozorne sa rozhľadel a práve tu sa rozhodol založiť mesto. Od tejto sochy sa otvára pekný pohľad ma zámok Christiansborg, kde je sídlo Folketingu – dánskeho parlamentu.. Na opačnej strane Strøgetu po ulici Købmagergade dôjdeme k Okrúhlej veži (Rundetaarn).
V tesnej blízkosti Okrúhlej veže sú dve romantické námestíčka – Kultorvet (Uholné námestie- kedysi trhovisko s uhlím), kde ústrednou budovou je kodanská knižnica a predovšetkým námestie Graabrødretorv (Františkánske), jedno z najkrajších miest starej Kodane. Pár krokov ďalej je námestie Frue Plads, kde okoliu tróni kodanská katedrála Vor Frue Kirke a budova university – Universitet.
Vráťme sa však na Strøget a pokračujme pešou zónou na východ. Minieme 2 luxusné obchodné domy Illum a Magasin du Nord, ktorý je považovaný za najväčší obchodný dom v Škandinávii. Po ľavej strane je nenápadný vchod do uličky Pistolstræde, vytvárajúcej s bývalých starých dvorov malebné zákutia s miniobchodíkmi, galériami, umeleckými dielami v exteriéroch a pod. Podobné zákutia sú dajú nájsť pri neďalekom námestí Kongens Nytorv. Priestory takýchto kúzelných dvorov skrýva objekt Bolten´s Gaard. Priestory námestia Kongens Nytorv, a ďalšie smerom na východ, resp. severovýchod opíšeme separátne, ide ďalej o Nyhavn, Amalienborg, Rosenborg SlotMalú morskú vílu a i.
Popísať celé mesto na tomto priestore je nemožné. Z turistických cieľov ležiacich mimo bezprostredného centra uvádzame zase len niekoľko vybraných : Dánske morské akvárium a pevnosť Charlottenlund v mestskej časti Charlottenlund, zábavný park typu Tivoli, len ľudovejší je Klampenborku a volá Dyrehaven Bakken., v časti Kongens Lyngby je Dánsky národný skanzen Frilandsmuseet, zámok Sophienholm. Na ostrove Amager odporúčame navštíviť malebnú rybársku dedinku Dragør, výstavisko Bella Center, alebo novovznikajúce ultramoderné mesto Ørestadt. V západnej časti meste je zasa veľmi pekná ZOO (Zoologisk Have) s palácom Frederiksbergom, pivovar Carslberg a v inej časti mesta zase cintorín Assistens Kirkegaard, kde odpočívajú takí velikáni ako H.Ch. Andersen, Jens Juel, A. Nexø,, S. Kierkegaard a mnohí iní.
Tivoli. Zábavný park Tivoli bol založený v r. 1843 Gergom Carstensenom. Tento park dodnes navštívil takmer 270 mil. návštevníkov a nenadarmo sa hovorí, že „kto nenavštívil Tivoli ,nebol v Kodani“ Pre deti je tu celá plejáda kolotočov, ruských kôl, autodráh, vláčikov, strelníc a mnoho ďalších, pričom pri niektorých z nich sa doslova tají dych, a kľudne môžu mať názov „adrenalínové atrakcie“ . Zaujímavosťou je iste húsenková dráha z roku 1914 /patrí medzi 7 najstarších v Europe v používaní., ktorá kedysi bolo vybavená len ručnými brzdami. Moderná húsenková dráha v Tivoli dosahuje rýchlosť az 77 km, co v prudkých zákrutach predstavuje preťaženie aké zažívajú kozmonauti. Pre milovníkov kultúry sú pripravené mnohé stále, či hosťujúce umelecké súbory rôznych žánrov. Sú často z celého sveta a predvádzajú svoje umenie pod otvoreným nebom, alebo v mnohých sálach parku. Atrakciou je pochod osobitej Tivoli gardy – 110 chlapcov v uniformách kráľovskej gardy so svojou kapelou a kráľovským kočom. V parku je okolo 30 reštaurácií všetkých kategórií. Tivoli ožíva predovšetkým vo večerných hodinách a program 4x v týždni vždy o polnoci končí úchvatným ohňostrojom. Zvyčajná prevádzka parku je od mája do septembra, avšak relatívne novou tradíciou je, že park sa otvára i v decembri, kedy sú tu Vianočné trhy a tiež v mnohé jazierka sa umelým spôsob zaľadnia a v napodobení Andersenovskeho prostredia rozprávky O Ľadovej princeznej je tu veľmi pekné večerné korčuľovanie. Rozprávkové prostredie Tivoli sa stálo dokonca námetom pre výstavbu Disneylandu v USA. Kedysi súčasťou areálu Tivoli bolo aj múzeum voskových figurín Loiusa Tussauds, ktoré bolo preslávené hlavne svojim Kabinetom hrozy a Kabinetom výjavov z rozprávok H.CH.Andersena. Treťou atrakciou boli voskové figuríny členov kráľovskych rodín. Voskové figuríny však už nie sú v mode. Muzemu ešte existuje ale na periférii centra Kodane.
Glyptotek. Na južnej strane Tivoli, oproti cez cestu, sídli veľkolepá obrazáreň a múzeum Glyptotek. Hlavnými exponátmi obrazárne je súbor obrazov Paula Gauguina (dar od pivovarníka H. Jacobsena) a impresionistov Francúzska. Je tu i výber dánskeho výtvarného a sochárskeho umenia z tzv. „Zlatého obdobia“ 1800-1850. Nedeliteľnou časťou galérie je antické umenie s ruskými i gréckymi ikonami. Kto chce vidieť diela Rodina, Degasa, Cézanna, Sisleya, Pissara, Moneta, Rubensa, Renoira a iných svetových umelcov, určite do Glyptotéky zavíta. Tá svoje brány prvý raz otvorila v r- 1906. Sústreďuje exponáty z posledných 3500 rokov a je tu aj jedna z najväčších zbierok etruského umenia mimo talianskeho územia. Zakladateľom zbierky i nadácie Ny Carslberg je Carl Jacobsen. Budovu obrazárne vytvorili architekti Vilhelm Dahlerun a Hack Kampman..
Malá morská víla. (Den Lille Havfrue) je umiestnená na kraji parku, na nábreží Langelinie., pri ktorom často kotvia veľké lode z celého sveta, ale i malé výletné a turistické lode, a ktoré zároveň slúžia obyvateľom ako promenáda a zóna oddychu. Ešte však než sa dostaneme k Malej morskej víle zastavme sa pri ústi do tejto oblasti pri fontáne Gefion, autorom, ktorej je A. Bundgaard a bola inštalovaná v r.1908. K tejto fontáne, resp. jej výjavu sa viaže legenda o vzniku Dánska. Spomenutá legenda hovorí, že „ švédsky kráľ Gylfe sľúbil bohyni Gefion toľko územia, koľko obrobí za deň a noc so štyrmi býkmi. Gefion premenila svojich 4 synov a statných býkov a tie orali tak hlboko, že z vyoranej zeme, ktorú hodili do mora, vznikol ostrov Sjælland. Veľká diera, ktorá zostala vo Švédsku, sa premenila na jazero Vännern, ktoré svojim tvarom takmer kopíruje ostrov Sjælland.
Dominujúcou atrakciou Langelinie je však Malá morská víla, ktorú obdivujú turisti z celého sveta.H.Ch. Andersen – vydal sa ako 14 ročný do Kodane len s korkou chleba, aby si splnil svoj zivotný sen stať sa spisovateľom. Je pochovany na Assistens Kirkegaard v Kodani. Symbolom jeho stelesnenia ja nežná socha Malej morskej víly. Príbeh Malej morskej víly hovori o morskej panne, ktorá zacháranila mladého princa pred utopením v mori. Z lasky k nemu sa vzdala nesmrtelnosti a stala sa človekom. Princ sa však zamiloval do inej ženy a morská víla sa z nešťastia premenila na morskú penu.
Socha nežnej dievčiny je v sediacej polohe, umiestnená na kameni takmer na úrovni hladiny mora. Autorom sochy je Edvard Eriksen, ktorý ju vyhotovil r. 1913 na objednávku pivovarníka C.Jacobsena. Rodina Eriksen dodnes vlastín autorské práva pre zobrazenia Malej morskej víly. Jeden z vinníkov, ktorý porušil tieto autorské práva je ak portál Wikipedia – zaplatili nemalú pokutu. Tento ju daroval mestu. Sochárovi bola modelom vynikajúca dánska tanečnica a sólistka Kráľovského divadla Elen Pries. Elen je pochovaná na maličkom cintoríne v rybáskom mestečku Gudhjem na ostrove Bornholm. Kto s nami chodí na naše zájazdy alebo sa pridá má možnosť toto pietne miesto navšíviť. Malá morská víla sa stala symbolom mesta a chránenou obchodnou značkou mesta. Jej kópie má právo zhotovovať len Kráľovská porcelánová továreň. Bohužiaľ socha sa pravidelne stáva i terčom vandalov – r. 1964 jej neznámi páchatelia ukradli hlavu, udajne pre amerického „zberateľa“. R. 1984 jej zasa odpílili časť pravej ruky, ktorú našli a sochu opravili.
V areáli Langelinie a priľahlom parku je viac vecí na videnie. Okrej množstva sôch, súsoší a pamätníkov tu stojí aj pevnosť Kastellet zo 17. st., z čias kráľa Christiana IV. Tu väznili pre popravou aj J.F.Struensseho (1733-1772), osobného lekára Christiana VII., ktorý ako nový minister uskutočnil mnoho radikálnych reforiem v duchu osvieteneckého absolutizmu. V areáli Kastelletu je aj pekný veterný mlyn. Pobrežiu oproti cez záliv dominuje budova novej Kráľovskej opery postavenej z penazí A.P. Mollera ako jeho dar dánskemu národu. Nová opera má 41 000 m2 a do hľadiska pojme 1400 návštevníkom. Budova je architektonický skvostom –na výstavbu bol použitý žltý vápenec o obobia jury z Nemecka, mramor zo Sicílie, foaje je pokryté vzácnou fínskou brezou a strop auditoria pokrýva 105 000 plátov potiahnutých 24 karátovým zlatom. Na výzdobe novej opere participovali najlepší dánski umelci. Operu dizajnoval Henning Larsen, Per Kirkeby je tvorcom bronzových reliéfov a dánsko islandsk umelec je autor nádhernych svetelných inštalácii interiérov opery.
Amalienborg. Kráľovský palác, dnešné sídlo kráľovnej Margrethe II. a členov jej rodiny je organickou časťou mestskej štvrte Frederiksstaden, ktorá vznikala veľmi premyslená a komplexne ako úplne nová časť mesta. Je tu viac pozoruhodných stavieb. Frederikov kostol je známejší pod menom Marmor Kirke (Mramorový kostol). Jeho základný kameň položili r. 1749, avšak stavba, ktorú naprojektoval architekt Eigtved bola taká drahá, že kostol dokončili až v r. 1894, t.j. po takmer 150 rokoch. Stavbu niekoľkokrát zastavili a až vďaka finančnej pomoci jedného z najväčších dánskych finančníkov C.F. Tietgena, mohla byť dokončená. Objekt je v slohu rímskeho baroka a pripomína chrám sv. Petra v Ríme. Na balustráde je umiestnených 12 sôch dánskeho náboženského života, medzi inými Ansgar, Tausen, Kierkegaard a Gruntvig. Na tej istej ulici (Bredgade) nájdeme aj Ruský kostol ortodoxnej cirkvi s troma cibuľovými zlatými kopulami, je tu tiež Múzeum úžitkového umenia (Kunstiindustrimuseet) a množstvo palácov bohatých rodín, zväčša z druhej pol. 18. st. Naše kroky však už vedú k Amalienborgu.
Objekt kráľovského sídla tvoria 4 paláce modelujúce jedno z najkrajších námestí v Európe. Palác Christiana IV /hosťovský a ceremoniálny palác/ , Palác Christiana IX /rezidencia kráľovského páru/ , Palác Christiana VIII. /palác korunného princa s manželkou/ a Palác Frederika VIII ./ Palác rodičov Ingrid a Frederika IX / V jeho strede stojí jazdecká socha Frederika V (1723-1766), vztýčená 16. apríla 1768, ktorá je dielom francúzskeho sochára jazdeckých sôch F.J. Salyho, považovaného za jedného z najlepších tvorcov jazdeckých sôch jeho obdobia, veď jeho cena desaťnásobne prevýšila cenu ktoréhokoľvek zo 4 palácov, ktoré tiež na žiadosť Frederika V. postavili pod vedením arch. Eigtveda (1701-1754). Celú štvrť Frederiksstaden dokončili r. 1749, keď oldenburská dynastia slávila 300 rokov svojho panovania. Amalieborg nebol postavený ako kráľovský palác, ale stal sa ním, keď vyhorel Christiansborg r. 1794. Prvoradou atrakciou na Amalienborgu býva slávnostná výmena stráží vždy o 12,00 hod. pred sídlom Margrethe II. za sprievodu kráľovskej kapely. Príchod nových stráži sa začína o 11,30 h. na zámku Rosenborg a ktoré do Amalienborgu pochodujú cez ulice Gothersgade, Norrevøld, Frederiskborggade, Købmagergade, Østergade, Kongens Nytorv a Bredgade. Jedna strana Amalienborgu je polootvorená k nábrežiu Langelínie, kde vyústi v Kráľovské prístavisko, ktoré používa kráľovská rodina.
Štvrť Frederisstaden ponúka i ďalšie zaujímavé paláce – Žltý palác (Det Gule Palæ) z r. 1764 od architekta Jardina (kráľovská rodina ho kúpila r. 1810 pre princa Christiana, neskoršieho kráľa Christiana IX. Je tu múzeum medicíny (Medicinskhistoriskmuseet) v neoklasistickej budove z r. 1785 a napokon Amalienhave, spomenutý prístav s parkom.
Perličky ku Kodani
Kodaň a Dánsko je najlepšie miesto na život
Žijú tu podľa prieskumov tí najšťastnejší ľudia na svete
Karel Čapek, český spisovateľ nazval Kodan ako „ tučné sedliacke dieťa z príliš veľkou hlavou“
Osobitý prístup k životu. Jeden z vikingských kráľov je tvorcov vystižného príslovia „ Štastie a dúhu nevidime nad sebou ale nad hlavami iných „ Prístup Dánov životu a ich životný štýl vyjadruje slovo „hygge“- Byt hygge. Byť hygge znamená základný životný kameń dánskeho prístupu k životu. Byt hygge znamena pohodové jedlo, dobrý nápoj, stretnutie s priateľmi, plné prežitie momentálneho okamžiku, uvedomenia si životných priorít, objavenie svojej rodiny, sám seba , radosť z maličkostí a pod.
Kráľovská knižnica – pre svoju farbu je prezývaná ako Čierny diamant. Cieľom architektov bolo vybaviť budovu povrchom, ktoré je zrkadlom, v ktorom sa zrkadlia premeny morskej hladiny.
Pozoruhodnou architektonickou atrakciou Kodane je aj tzv Urban Rigger – vznikajúci projekt plávajúcich stavebných buniek určených pre lacnejšie bývanie pre študentov. Bytová výstavba v Kodani nie je však len Urban Rigger. Bytová výstavba v Kodani sa riadi pozoruhodnou zásadou „5 minútového miesta“ . To znamená, že všetky dôležíté miesta v Kodani musia byť v peššom dosahu. Okrem toho je tu množstvo ďalších požiadaviek ktoré investori musia splniť – nízka energetická náročnosť, originálna myšlienka stavby, vysoká kvalita prevedenia, priateľská voči životnému prostrediu, voľný výhľad na oblohu a pod.
Novinkou a architektonickým skvostom v Kodani je ultramoderna spaľovńa na streche ktorej vyrástol celoročný lyžiarsky areal s dlžkou 440 m a výškovým rozdielom 85 m. Spalovňa zároveň vo svojich interiéroch ponúka multišportovú halu, reštaáraciu butiky a pod. Spalovňa s lyžiarskym areálom známa ako CopenHill resp Amager Bakke leží na ostrove Amager.
Geranium Restauracia – okrem slavnej Noma je to asi najznámejšia reštaurácia v Kodani s 2 michalinovskymi hviezdami. Je unikátna svojou kuchynou založených na domácich sezónnych surovinach a predovšetkym na bylinkach. Keď sme spomenuli Nomu /Nordisk Mad/ vyhodnotená ako najlepšia reštaurácia na svete /4 roky po sebe/. Pre nás je zaujímavé, že na vínnom lístku tejto reštaurácii nájdete aj Víno Strekov 1075.
Roskilde
Domkirke (Katedrála). Roskilde je jedným z najstarších miest Dánska. Už r. 960 malo svoju katedrálu a kráľovskú rezidenciu. Dominantou mesta a tiež hlavným turistickým cieľom je dnešná katedrála – Domkirke. Je to unikátna stavba, ktorej história siaha až do vikinských čias, keď kráľ Harald Blaatand (Modrozub) vraj „pokrstil“ Dánov a začal na mieste dnešnej katedrály stavať kostol. Bolo to približne v r. 970-980, išlo o jednoduchý drevený kostol, ktorý sa nezachoval. R. 1026 v tomto kostole zabili Knutovho švagra Ulfa Jarla a jeho vdova Estrid poskytla pozemky, aby namiesto dreveného kostola mohol byť postavený väčší travertínový, kde by boli uložené pozostatky jej manžela. Estrid i so svojim synom sú pochovaní v základoch tohto kostola, ktoré sú pod dlažbou súčasnej katedrály. Ani tento kostol však nemal dlhé trvanie. Z vôle biskupa (do Roskilde sa presťahovalo biskupstvo) Svenda Nordmana (+1088) ho po 40-tich rokoch zbúrali a postavili nový chrám s tromi loďami a zo západnej strany s dvoma rovnakými vežami. Pravdepodobne v tomto období katedrála získala slávnu relikviu – lebku pápeža sv. Luciusa, ktorému bol kostol i zasvätený. R. 1170 dal biskup Absalon katedrálu rozšíriť, pričom po prvýkrát použili tehlu. Prvá stála apsida iba 20 m východne od apsidy starého kostola. Následník a synovec Absalona Peder Sunesen (+1214) pôvodný románsky kostol postupne zmenil na gotický. Okolo r. 1280 bol viac menej dostavaný a v 14. a 15. st. pribudli nové kaplnky a portály. Táto najvyššia katedrála v Dánsku je 85 m dlhá a po ukončenie oblúkov 24 m vysoká. Charakteristické tenké špicaté vežičky pribudli r. 1636 a na strednom hrebeni od 15.st. stojí ďalšia veža postavená Erikom Pomoranským. Od r. 1460 slúži kostol ako pohrebné miesto kráľovských členov dynastie Oldenburg. Je tu pochovaných 38 kráľov a kráľovien. Spomeňme aspoň najdôležitejších : Margrethe I. (1353-1412), Christian I. (1426-1481), Christian III: (1503-1559), Christian IV.(1577-1648), Frederik II. (1534-1588) a mnohí ďalší. Okrem kráľov je tu množstvo náhrobkov významných šľachticov a biskupov. Jeden z nich je venovaný viceadmirálovi Justovi Juelovi, ktorého v bitke so Švédmi pri Rugen zabila delová guľa, dnes umiestnená pod jeho pamätníkom. Takýchto náhrobných kamenných platní tu je 175 a 20 epitafov. Keďže ide o kráľovské pohrebisko, nachádzame v katedrále umelecké skvosty najvýznamnejších dánskych i cudzích umelcov svojich čias. Medzi unikáty možno zaradiť hodinový stroj, umiestnený vysoko na južnej stene, s mechanickými figúrkami z r. 1500, kazateľnicou z mramoru z r. 1554, bronzovú krstiteľnicu z r. 1602, oltár vyrobený v Antverpách r. 1560 s vyrezávanými motívmi z Nového zákona, predstavujúcimi súvislý dej, náhrobok Christiana III. sa pokladá za najkompletnejšiu ukážku renesancie v Dánsku. Je tu tzv. Kráľov stĺp, ktorý je o 300 rokov starší ako katedrála, na ňom sú vyznačené výšky jednotlivých kráľov a dokonca aj Petra Veľkého, ktorý Dánsko navštívil r. 1716. Vzácnosťou je i náhrobok a zároveň alabastrová podobizeň Margrethe I., ktorá bola pôvodne pochovaná v meste Sorø a jej pozostatky dal do katedrály previesť biskup Lodehat. I slávny sochár Bertel Thorvaldsen prispel svojim dielom – bronzovou sochou Christiana IV. Taktiež je tu jedna z najslávnejších malieb dánskej histórie z r. 1866 od W. Marstranda, znázorňujúcu námornú bitku so Švédmi pri Kolber Heide r. 1644. Posledným kráľom, ktorého tu pochovali, je Frederik IX., otec dnešnej kráľovnej Margrethe II. Zomrel r. 1972 a jeho pozostatky sú uložené v novopribudovanej kaplnke mimo priestoru katedrály pri severozápadnej veži (od r. 1985). Len nedávno tu pochovali aj kráľovnú matku Ingrid, manželku Frederika IX.
Vikingeskibshallen (Múzeum vikinských lodí) – je to nemenej populárnou pamiatkou Roskilde, ako je katedrála. Leží na brehu Roskilde fjordu na severe mesta. Oddávna sa tradovalo, že vo fjorde potopili na rozkaz kráľovnej Margrethe I. loď, aby uchránila mesto pred nepriateľskou inváziou z mora. R. 1957 dvaja amatérski potápači objavili fragmenty starej lode vedľa pláže Skuldelev. Odborníci Národného múzea však zistili, že ide o vrak oveľa starší, že ide o pozostatky vikinskej lode. Podrobné výskumy sa začali až r. 1962 a postupne z fjordu vytiahli zvyšky 5-tich vikinských lodí, pochádzajúcich z 11.st. Zároveň sa začalo s výstavbou múzea, v ktorom sa robili aj reštauračné práce za účasti návštevníkov. Postupne sa podarilo zo zachovalých zvyškov postaviť lode nanovo. Dve zreštaurované lode sú obchodné, dve vojenské a najmenšia je pravdepodobne rybárska. Tieto lode boli okolo r. 1000-1050 zámerne potopené, aby vytvorili bariéru, ktorá by zabránila vstupu nepriateľskej flotily (pravdepodobne nórskej) do zálivu. Múzeum návštevníkom premieta videozáznamy o rekonštrukcii lodí a často sa tu usporadúvajú výstavy o Vikingoch. V okolí následne vyrástla dobová vikinská osada s dielňami, kde pred očami turistov sa stavajú dobovým spôsobom a použitím len dobových nástrojov a materiálov napodobeniny vikinských lodí, na ktorých sa dá previesť i po vodách fjordu.
Roskilde okolie – mesto má i zaujímavé okolie. Južne je v Lejre je Historicko-archeologické centrum (Historisk Arkealogisk Forsoegscenter), ktoré vzniklo r. 1964 a pokúša sa vniesť lúč svetla do tajomstva a spôsobu života dávnych obyvateľov. Vo forme skanzenu tu zrekonštruovali niekoľko obydlí z doby železnej a navyše dobrovoľníci odenn do dobového oblečenia, tu pre turistov imitujú spôsob života ich predkov – vyrábajú keramiku, melú obilie, pečú chlieb, obrábajú pôdu. Turisti sa môžu pridať. Priamo v Lejre je aj pekný zámok Ledreborg Manor zo 17.st. Neďaleko Roskilde je aj malý sommerland v osade Vindinge. Odporúčame tiež navštíviť chodbové mohyle v dedinke Øm, unikátny kostol v dedine Tveje Merløse a i. Smerom na sever k návšteve volá zámok Jægerspris a mesto Frederikssund, kde sa v lete organizujú príťažlivé Dni vikinských hier.
Odense
Odense mesto – prvá písomná zmienka o meste je v liste nemeckého cisára Ota III. Z r. 988. Odense je hlavným mestom ostrova a so svojimi 180 tisíc obyvateľov aj tretím najväčším mestom Dánska. Zároveň je to aj jedno z najstarších miest krajiny a v stredoveku slúžilo aj ako pútnické miesto. Je to centrum politického, hospodárskeho a kultúrneho života Fynu. Odense je bohaté na pamätihodnosti. Najslávnejšie z nich je Múzeum Hansa Christiana Andersena na ul. Munkemøllestræde (samostatná časť). Prehliadku mesta môžeme začať pri radnici, kde je aj kancelária turistických informácií. Dominantou mesta je katedrála Skt. Knuds Kirke, zasvätená zavraždenému kráľovi Canute –Knut den Hellige- v r. 1086. Dodnes zachovaný gotický chrám postavili na mieste staršieho, ktorý r. 1247 zničil požiar. Z pôvodného kostola zostali iby krypty, kde odpočívajú i telesné pozostatky Knuta a údajne aj jeho brata Benedikta. Najkrajšou ozdobou je vyrezávaný a pozlátený oltár z r. 1520, pôvodne určený pre františkánsky kostol. V tesnej blízkosti katedrály je Park H.Ch. Andersena. Mesto je bohaté na múzeá : Grafiske múzem (Múzeum tlače), Fotomuseum (Múzeum fotografie), Kunsthallen (Galéria), Falck múzem dokumentuje vývoj záchranárskych prác a i. Zaujímavosťou je i Kráľovská záhrada (Kongens Have) s jazdeckou sochou kráľa Christiana IX. Oproti stojí palác, dnes rezidencia kráľovského guvernéra na Fyne. V susedstve zámku je kostol Skt. Hans Kirke, ktorý od 13. storočia slúži ako kláštorný kostol františkánskemu kláštoru z roku 1279. Na ulici Jernegade (Železničnej) sú ďalšie 2 múzeá : Prehistorické múzeum Stiftmuseum a Umelecké múzeum – Fyns Kunstmuseum. Zábavu poskytne klasické Tivoli a tiež v jeho susedstve ZOO a skanzen ľudovej architektúry Den Fyns Landsby, kde je viac ako 20 domov, fariem a mlynov z rôznych častí ostrova, pochádzajúcich z 18. a 19. st.
Múzeum H. Ch. Andersena – je to múzeum významnej dánskej osobnosti, slávneho dánskeho rozprávkara. Múzeum má vzácnu a unikátnu zbierku rukopisov, či iných dokumentov, ilustrujúcich jeho celoživotné dielo a súkromný život. Od svojich dvoch rokov tu žil so svojimi rodičmi 12 rokov od r. 1807- 1819. Domčeky susediace s múzeom pochádzajú z rovnakého obdobia, teda z 18. a 19. st. Múzeum má bohatú knižnicu publikácií rozprávok H.Ch. Andersena v desiatkach svetových jazykov, vrátane slovenských a českých vydaní. Každoročne sa tu koncom júla, vždy 1 hodinu denne, koná veľkolepá prehliadka – pouličný festival a divadlo rozprávok H.Ch. Andersena.
Jelling / Billund / Legoland
Jelling – túto obec sme niekoľkokrát spomínali v kapitolách o histórii Dánska. Leží priamo na starodávnej ceste vedúcej zo severu na juh, naprieč celým Jutskom, ktorá je známa ako Dobytčia, či Vojenská cesta, alebo Pútnická cesta. Do Jelling priťahujú turistov 2 obrovské mohyly, jedna na severnej strane a druhá južne od dnešného kamenného románskeho kostola, teda po oboch stranách miestneho kostola. Historici tvrdia, že tu pred vyše tisíc rokmi bolo sídlo kráľov, čo dokumentujú i obe mohylové návršia, nazvané Gørm Høj a Thyra Høj. Toto miesto sa všeobecne uznáva ako pohrebné miesto kráľa Gorma Starého a jeho ženy Thyry. V severnej jellingskej mohyle archeológovia našli veľkú dvojitú drevenú komoru. Jej strop našli prerazený a kostry pochovaných a ostatné predmety, až na malé výnimky boli odstránené. Južná mohyla neskrývala žiaden hrob, ale veľmi zvláštnu symbolickú konštrukciu zo štíhlych vetiev.. Na vrchole mohyly sa našli základy drevenej stavby – pravdepodobne starej vyhliadkovej veže. Južná mohyla bola navržená na južnom cípe trojuholníkového posvatného ví, ktoré bolo tým viac menej zničené.
V tesnej blízkosti kostola stoja 2 runove kamene. Menší z nich sem umiestnil Gorm Starý na pamiatku svojej manželky a väčší zase kráľ harald Modrozub na pamiatku svojich rodičov – kráľa Gorma a kráľovnej Thyry (zomrela r. 935). Na oboch runovych kameňoch sú nápisy. Gormov kameň má štyri odkazy : spomienku na Thyru, zjednotenie Dánska, jeho vládu nad Dánskom a Nórskom a konečne christianizáciu Dánska. Na Thyrinom kameni je napísané „ „ Thyra, ktorá trpela za zjednotenie Dánska“. Nesporne oba runove kamene i náhrobné mohyly sú unikátnou pamiatkou nesmierneho významu, kde je vlastne vrytý do kameňa „rodný list“ Dánska. Odkazy vikinského kráľa Gorma nachádzame pod najstarším vyobrazením Krista (r. 970) v Škandinávii. Nemenej dôležitý je kostol, v ktorom pri reštauračných prácach v r. 1975-1980 objavili pozostatky kráľa Gorma. Taktiež sa zistilo, že pod chórom dnešného kostola z roku okolo 1100 našli pozostatky min dvoch drevených stavieb – kostolov. V prvom prípade išlo o Kostol kráľa Haralda, v druhom o pohanskú svätinu kráľa Gorma. Najstarší z nich bol dokonca väčší ako ten dnešný a s najväčšou pravdepodobnosťou slúžil ako katedrála kráľa Haralda Modrozuba. V kostole objavili fresky (dnes sú to ich kópie, originály sú v Národnom múzeu v Kodani), ktoré sú úplne odlišné od ostatných fresiek objavených v Dánsku. Raritou je, že pri tvorbe kópií fresiek došlo i k omylu. – autor kópie si poplietol výjav z originalu Jána Krstiteľa s biblickým výjavom Troch kráľov. Jellingske pohrebisko je na zozname kultúrnych pamiatok Unesco od r. 1994. Jelling dotvára ďalej veľké trojuhoľníkove priestranstvo, bez pochybností pohánskeho posvätneho miesta „ví“ ohradeného mohutnými na seba kolmými prírodnými kameňmi.
Archeológovia boli schopní zostaviť aj časovú chronologiu všetkých nálezov a to v tomto slede : najstaršie sú pamiatky z doby kráľa Gorma- teda trojuholníkové ví, severná mohyla, pohanská svatyňa a runový kameň na pamiatku kráľovnej Thyri. Za panovania Gormovho syna Haralda Modrozuba bolo zavedené kresťanstvo a odstránené všetky pohanské stavby v Jellingu. Na mieste pohanskej svatyne dal Harald postavit drevený kresťanský kostol, Harald dal postaviť aj druhu – južnú mohylu a zo severnej mohyly premiestnil pozostatky Gorma a Thyra do kresťanského kostola. A samozrejme dal vztýčiť skvostný rúnový kameň na pamiatku svojich rodičov, zavedenia kresťanstva a zjednotenia Dánska.
Najmladšou jellinskou pamiatkou je potom dnešný kamenný románsky kostol, ktorého pravouhlý chór stojí na Haraldovým kostolom a Gormovou pohanskou svatynou.
V Jellingu zostali len dve nezodpovedané otázky – neprišlo sa na význam vetvovej konštrukcie južnej mohyly a rozpaky vyvoláva aj fakt, že už krestaňský kráľ dal postavit runovy kameň, ktorý je symbolo pohanstva.
Billund / Legoland: Kto by nepoznal hračky LEGO a zábavný park LEGOLAND postavený v inak bezvýznamnom a kedysi úplne zabudnutom mestečku Jutska, v Billunde. Dnes, hlavne ak máte so sebou deti, čo však nie je podmienkou, by bolo neodpustiteľnou chybou nenavštíviť toto miesto, ktoré je po kodaňskom Tivoli s 1 mil. návštevníkov ročne, druhou najväčšou turistickou atrakciou Dánska. História Lega siaha do začiatkov 20. Storočia, kedy majiteľ malej stolárskej dielne vyrábajúcej rebríky a iné stolárske výrobky dostal nápad zhodnotiť drevný odpad výrobou hračiek. V polovici 20. storočia do nášho života veľmi agresívne vstúpili plasty. A tak stolárska dielňa zásadne preorientovala svoj výrobný program a dodnes z toho profituje. Názov LEGO je odvodené od dánskeho výrazu „leg godt“ čo sa dá preložiť ako „dobrá hra“). O týchto hračkách asi netreba veľa hovoriť – povedzme si len, že dnes materský podnik aj s výrobou (dnes sa už vyrába aj v iných krajinách) je stále v Billunde a z druhej strany fabriky na veľkom voľnom priestranstve vznikol zábavný park Legoland. Táto typicky národná, kultúrno-zábavná atrakcia pre deti i dospelých otvorila svoje brány v r. 1968. Zakrátko pre obrovský záujem otvorili v Billunde i medzinárodné letisko. Na ploche ďaleko presahujúcej 100 tis. m2 stoja stovky modelov zo stavebníc Lego, ktorých sa použilo takmer 50 mil. ks. Len na maketu kodanského prístavu ich „padlo“ asi 3 mil. ks, kráľovský zámok Amalienborg z Kodane „skonzumoval“ 900 tis., obrovská socha H.Ch.Andersena si „vypýtala“ 210 tis. ks a pod. Legoland je veľmi členitý a pozostáva z atrakcii zostavených z rôznych tém jednotlivých serii Lega. Legoland ponúka množstvo príležitostí aj pre občerstvenie, je tu celý rad reštaurácií, kaviarní, bufetov a stánkov.
Skagen / Grenen
Grenen je výbežok, ktorého koniec vbieha ďaleko do mora a oddeľuje vody Severného a Baltského mora. Stáť na konci Grenenu, na ktorý možno dôjsť pešou náročnou chôdzou po morských dunách, alebo sa nechať odviesť špeciálnym kabínkovým traktorom, je skutočne zvláštny pocit. Môžete jednou nohou stáť v Severnom a druhou nohou v Baltskom mori vytvárajúcich známu morskú úžinu Skagerrak a Kattegat. Je fascinujúce stáť v plytkých vodách konca výbežku Grenen, kde sa vytvára hrebeň vln v dôsledku nerovnakých úrovni vodných hladín oboch morí. Často je zreteľná aj rôzna farba týchto morí. Plytké vody výbežku sa však po niekoľkých sto metroch prepadajú do hlbočiny až 400 m, kde na morskom dne úžiny spočíva desiatky plavidiel aj s obeťami – telami námorníkov. Táto hlbka mora je na Dánsko nezvykla – vody okolo Danska sú hlboké len cca 40 – 80 m – takúto hlbočinu však máme len na severe ostrova Bornholm a prave v Skagene. To je aj jeden z dôvodov prečo sú tieto vody pre námorníkov tak nebezpečné. Hoci prenádherné pláže doslova lákajú na kúpanie, práve toto miesto z dôvodu silného prúdenia je mimoriadne nebezpečné. Preto odporúčame radšej urobiť si nádhernú prechádzku po pláži a zozbierať zopár morských suvenírov. Grenen okrem toho ponúka viacero múzeí: nachádza sa tu Múzeum výtvarného umenia s predajňou, obchody so suvenírmi, z ktorých sú najviac obľubené výrobky z jantáru, morských mušiel, ale hlavne pohľadnice s reprodukciami diel Skagenských maliarov.
Samotné mesto Skagen je priam nasiaknuté rybárskou atmosférou. Je to najväčší dánsky rybársky prístav cez ktorý ročne prejdú rybacie úlovky v hodnote takmer 1 mld DKK, v meste sídli najväčšia dánska firma na spracovanie haringov a sídli tu aj najväčsia firma na spracovanie rybieho mäsa na svete. Dnešný rybársky prístav získal svoju podobu moderného prístavu v r 1907 – ten po mnohých rekonštrukciách priniesol prosperitu mesta. Po celé stáročia však Skagen bol prístavom malých rybarov a typickým bolo, že po každej plavbe ručne či koňmo vyťahovali rybárske lode na pieskové pláže. Podobné miesta dodnes možno nájsť na západnom pobreží Jutského polostrova. Odporúčame navštíviť Svalerbakken, kde ženy zvykli čakávať na návrat svojich mužov z mora, Skagen Fortidsminder – malý skanzen rybárskych obydlí, mestské múzeum so zbierkou svetoznámych maliarov tzv. Skagenskej skupiny (Michael a Anna Ancher, P.S. Kroyer, Holger Drachman a iní.) Diela ich nasledovníkov si môžete kúpiť v množstve malých súkromných galérii v starom meste. Veľmi peknú zbierku obrazov možno vidieť i s v dome H. Drachmana – maliara, ktorý v Skagene žil a pracoval. Oblasť Skagenu je pre maliarov mimoriadne atraktívna pre nezvyčajnú hru svetla, čo v spojitosti s odbleskami mora, slnka bieleho piesku dosahovalo osobitý žiarivý výraz. V oblasti sa nachádza aj niekoľko majáka, ktoré určíte odporúčame navštíviť. Spomeňme unikátny Vipperfyret- maják z roku 1627 /rekonštrukcia z r. 1913/, prvý máják v Dánsku, ktorý svietil námorníkov živým ohňom v špeciálnej klietke, ktorú v noci a zlom počasí vyzdvihovali do výšky. Potom je tu Sivý mája z roku 1858 – druhý najvyšší maják /46 m/ v Dánsku po majáku v Dueodde na ostrove Bornholm. Svetlo 400 W nátriových lámp bolo videteľné do diaľky 20 námorných míľ. Maják je otvorený verejnosti. Posledný ktorý stojí za zmienku je Biely maják. Májak z roku 1747 bol prvým dánskym majákom postavených z tehál.
Raabjerg Mile V blízkosti Skagenu sa nachádza štátom chránená oblasť pieskových dún, ktoré svojim rozsahom vytvárajú doslova púšť. Táto púšť sa rozprestiera na ploche 2 km2 a jej jednotlivé duny dosahujú výšku až 40 m. Vplyvom neustálych silných západných vetrov sa táto púšť ročne premiestni o 18 metrov. Duny sa vytvoríli v 16. A 17. Storočí a obsahujú viac ako 4 mil m3 piesku. Posun dún takmer vymazal Skagen z máp a dodnes mesto tento proces ohrozuje.
Den Tilsandede Kirke Tesne pred Skagenom nájdeme opustený kostol Den Tilsandede kirke. Voľne jeho názov môžme preložiť ako „Pieskom naplnený kostol“, ktorý kedysi slúžil Skagenu ako farský kostol a mal jednu z najdlhších kostolných lodí v Dánsku. Opustený (dnes sprístupnený turistom) je od 18. st., lebo sa tu po pieskových búrkach zhromažďoval piesok v takých množstvách, že ľudia si museli cestu do kostola prekopávať. Kostol je dnes zdemolovaný a stojí z neho len veža, ako pamiatka boja miestnych obyvateľov s pieskovými búrkami.
Hirstshals Nordsø Museum, Akvárium (Múzeum Severného mora) – asi najatraktívnejšia turistická atrakcia mesta. Toto múzeum pod otvoreným nebom i pod strechou predstavuje nádherné múzeum Severného mora. Morské, ale aj sladkovodné akváriá majú obsah viac ako 100 tis. litrov vody. Super atrakciou je bazén s tuleňmi predvádzajúcimi turistom svoje umenie. Návštevníci môžu navštíviť aj časť s akváriami s korálovými rybami a žijúcimi korálmi. Súčasťou múzea je aj expozícia výskumu morí a oceánov, história rybárstva a pod. Hirtshals mesto a okolie – mesto je centrum rybárstva a turistiky. Okolie mesta ponúka prekrásne pláže ako Tornby Strand, Krage Strand, Kjul či Uggerby Strand. Mesto má svoj prístav a je známe trajektovými spojeniami s Nórskom (Bergen, Kristianssand, Oslo a Stavanger) a Veľkou Britániou (Harwich).
Rudbjerg Knude / Marup kirke Blokhus a Løkken sú malé mestečká, ktoré vďaka nádherným piesočnatým plážam patria medzi najznámejšie dánske letoviská severného Jutska. Obe ležia neďaleko od seba na západnom pobreží. Oblasť je vynikajúco pripravená pre turistov – je to množstvo ubytovacích kapacít najrôznejšieho druhu, športovísk, prístavov, golfových a jazdeckých miest, obchodov, reštaurácií, ale aj veľa historických a prírodných turistických pozoruhodností. Z okolia odporúčame návštevu dvoch miest na pobreží. Pri osade Sønder Rubjerg je v Rudbjerg Knude je maják zaviaty driftujúcimi pieskovými dunami, ktorý dnes slúži ako Múzeum pohyblivých pieskov. Hneď vedľa v Lønstrupe sú dva zaujímavé kostolíky. Jeden z nich v Maarup je v dôsledku „útoku“ pohyblivých pieskov opustený a pred pádom z vysokých útesov ho zabezpečujú odborníci z Národného múzea. Interiér je presťahovaný dodruhého kostola v Lønstrupe, zostal tu však gotický oltár zo 16. storočia a pred kostolom je umiestnená veľká kotva z britskej fregaty „Crescent“ , ktorá sa tu potopila pri pobreží v roku 1808.