História

Starovek, doba kamenná a bronzová – dôkazy o prvom osídlení Dánska hovoria, že predovšetkým lovci a rybári prišli na územia Dánska asi pred 10 tis. rokmi, t.j. po poslednom štvrtohornom zaľadnení. K najdôležitejším kultúram tohto obdobia patrí tzv. maglemoská, nazvaná po rašelinisku pri obci Mullerup (Sjaelland), ktorú možno časovo určiť do obdobia od pol. 8. do začiatku 6. stor. pr.n.l./ a Ertobolska v oblasti Limfjordu/ Osídlenie sa koncentrovalo hlavne na morské pobrežia, lesy a jazerá. Medzi základné nástroje osídlencov patrili kamenné mlaty a sekery, nástroje z pazúrika a bridlice, využité boli i rybie kosti (harpúny), lúky, ako aj člny vydlabané z kmeňov stromov. Koniec 4. tisícročia pr.n.l. znamenal historický obrat – vtedy zaznamenávame prechod k poľnohospodárstvu a chovu dobytka. Práve z tohto obdobia pochádzajú početné komorové hroby, postavené z bludných kameňov. Vznikali prvé pevné sociálne vzťahy, tzv. kmeňové zväzy.

Prvá významnejšia prisťahovalecká vlna do Dánska sa udiala v 2. tisícročí pr.n.l. zo strednej a juhovýchodnej Európy, boli to predovšetkým roľníci a chovatelia dobytku. Doba bronzová tu prebiehala v období 1600 – 500 pr.n.l., prvé bronzové predmety obyvatelia získavali výmenným obchodom. Začína sa aj rozvoj obchodných a kultúrnych Severanov s obyvateľmi Britských ostrovov. Z tohoto obdobia zachovalo mnoho mohylových hrobov s nálezmi zvyškov odevov, zbraní ozdôb.

Doba železná – v Dánsku ju možno datovať do rokov 500 – 400 pr. n.l. Jazykovo, hlavne v období posledného storočia pr.n.l., možno obyvateľov zaradiť ku Germánom. Začína sa obchodný a kultúrny styk s Rímom, čo v prvých písomných zmienkách dokladujú rímski autori Plínius st., Tacitus a Ptolemaio (1.-4. st. n.l.). Začína sa aj rozklad rodového zriadenia. Hlavnou činnosťou zostáva poľnohospodárstvo, chov dobytka, lov a rybolov, ale začínajú vznikať aj prvé remeslá ako kováčstvo a hrnčiarstvo. Pokrvné zväzky boli ešte stále veľmi pevné. Občiny si z najurodzenejších rodov volili svojho náčelníka. O pomalom ústupe rodového zriadenia svedčia runy – prvé primitívne hláskové písmo (koniec 2. st. n.l.). Základom abecedy boli grécke a latinské písmená. Prvé runy slúžili magickým účelom (runa = tajomstvo) a najstaršia z nich pochádza z roku okolo 200 n.l. Na území Dánska možno nájsť veľa takýchto runových kameňov. Runova abeceda ma 24 rsp. 16 znakov a volala sa Futhpark

Návštevníkov Dánska budú iste zaujímať  miesta, kde sa môžu stretnúť so „svedkami“ hlbokého staroveku, doby kamennej, bronzovej a železnej. Po celom území Dánska sa nachádza pomerne veľa pamiatok z tohto obdobia, a to pod holým nebom (mohyly, komorové hroby, runové kamene…), ale hlavne v stovkách rôznych lokálnych múzeách. V najkoncentrovanejšej podobe, alebo najhlavnejšie z nich sú :

  • Národné múzeum v Kodani. Toto múzeum na ploche 10 tis. m2 poskytne obraz za posledných 10 tis. rokov. Jeho zbierky sú mimoriadne bohaté. Oddelenie prehistórie (staroveku) je jedným z najdôležitejších a najviac navštevovaných a obdivovaných. Ústrednými exponátmi Národného múzea s obdobia staroveku patria Slnečný voz (Solvogne). Ide o bronzovú kultovnú plastiku znázorňujúcu konský povoz ťahajúci pozlátený kotúč slnka z obdobia 1 400 pr. n.l., najstaršie rúnové kamene s Jutska a Lollandu, pozostatky dubových truhiel s doby bronzovej (v jednej z nich sú pozostatky ostatkov a šiat tzv . Egtvetskej ženy  s obdobia 1400 pr.n.l. Do tohoto obdobia patrí aj exponát meča (Hindsgavl Dagger) z doby železnej, repliky odcudzených zlatých rohov, , Čaša z Jellingu (Jelling Goblet) a množstvo iných. Viac informácii o exponátoch Národného múzea nájdete na : www.natmus.dk

  • Hovedgaarden múzeum v Silkeborgu (Mestské múzeu) ponúka návštevníkov svetoznámy exponát tzv. Tollundského muža (Tollundmanden). Ide o dokonalú múmiu tela muža starú viac ako 2200 rokov, ktorá sa našla pri ťažbe rašeliny v roku 1950. Ďalším podobným exponátom tohoto múzea je tzv. Ellinská žena.

 

Ranný stredovek a vikinské výpravy Veľké sťahovanie národov na rozhraní staroveku a stredoveku (4. – 6.st. n.l.) územie Dánska príliš nezasiahlo, i keď k pohybom došlo. Jutský polostrov opustili kmene Anglov a Sasov, ktoré sa odsťahovali do Británie. Vo všeobecnosti obyvateľstvo stredoveku  sa čoraz viac venovalo poľnohospodárstvu na úkor lesa, čo najviac postihlo Dánsko. V 9. stor. sa začína rozvíjať i námorný obchod a vznikajú prvé obchodné strediská. Vôbec prvé z nich bolo Hedeby na juhu Jutského polostrova. Najrôznejšie archeologické nálezy a písomné pramene dokazujú , že už od 6. stor. začali vznikať kráľovstvá, a to na najúrodnejších, a teda najhustejšie osídlených územiach.. V týchto kráľovstvách sa formujú prvé legendárne dynastie (Skjoldungeri). Starý spôsob osídlenia, pri zachovaní primitívneho poľného hospodárenia, bol prekonaný prvými vznikajúcimi usadlosťami s charakteristickými názvami, končiacimi slovami  na „..inge“, „…løse“, „…sted“ a „…um“, ktoré dodnes v názvoch obcí prežívajú bez akejkoľvek újmy (Vindinge, Ramløse, Hundested, Farum).

Nastalo temné obdobie migrácií a vojen a práve v týchto časoch dobyli územie dánske kmene z východu. Miestne názvy poukazujú na vieru v pohanských bohov, čo pretrvávalo až do 10. storočia. Najvyšším božstvom bol bojachtivý Odin, otec všetkých bohov, hromovládcom bol boh Thor, Boh Freyr a jeho sestra Freya boli bohami plodnosti.

Dánsko je podľa viacerých prameňov vôbec najstaršie nepretržite existujúce kráľovstvo na svete. Prvým dánsky kráľom sa uvádza Godfred alebo Gudfred (804-810), ktorý podobne ako kráľ Hemming (+812) bojoval proti Frankom a ich kráľovi Karolovi Veľkému. Luis Pious /Ludvík Pobožný/, syn Karola Veľkého, si zaumienil priniesť Dánom kresťanstvo. Vyslal mnícha Ansgara do Hedeby, ktoré bolo vôbec prvé významné centrum začínajúcej doby Vikingov. Obyvatelia Hedeby Ansgara neprijalo a tak sa usadil v švédskom meste Birka. Neskôr sa stal arcibiskupom v Hamburgu, potom Brém (keď Vikingovia vypálili Hamburg), odkiaľ mal možnosť pôsobiť na celú Škandináviu. Po jeho smrti roku 865 píše jeho nástupca Rimbert životopis biskupa Ansgara, čo je doteraz zdrojom dôležitých informácií o dánskej histórii 9. storočia. neskôr, v 10. storočí po vnútorných bojoch medzi miestnymi rivalmi, ktorí si robili nárok na kráľovský trón, sa centrum moci prenieslo do Jellingu (stredné Jutsko), kde sa kráľom Jutska stal Gorm  (883?-940?). Vládol Dánsku (Jutsko, Šlezvik a ostrovy, Skane – dnes južné Švédsko, Halland a Blekinge) ako Gorm Starý a pokúsil sa obnoviť starodánsku ríšu,  a teda dá sa tvrdiť, že v 10. storočí vzniká prvý štátny útvar krajiny, ktorý pretrval dodnes. Jeho syn Harald Blaatand (Modrozub 940?-986?) si zaumienil počas svojej vlády zjednotiť nielen celé Dánsko, dobyť Nórsko a christianizovať Dánov. Je celkom možné, že súhlasil obrátiť sa na kresťanskú vieru (960) zo zištných dôvodov, aby sa vyhol germánskemu zasahovaniu, hoci neskôr musel i tak brániť južnú hranicu pred výpadmi Germánov. Tak sa teda, pod kráľovou ochranou, v krajine postupne začalo udomácnovať kresťanstvo a i hrobku Haraldových pohanských rodičov zmenili na kresťanskú svätyňu a začali vyrastať i ďalšie kresťanské chrámy. Kráľ sa opieral nielen o moc vojenských družín, ale aj o svoje vlastníctvo pôdy. Kráľ dosadzoval miestodržiteľov, vyberal dane, prijímal dary, razil jednoduché mince a vyhlasoval vojny (ledung).

Kráľ Harald Blaatand /Modrozub resp. Čiernozub v starodánčine/, plniac svoje sľuby v roku 962 dobyl Nórsko, to však malo len krátke trvanie. Jeho syn, Sven I. „S rozoklanou bradou“ zvrhol svojho otca, Haralda Blaatanda z trónu (986? – 1014) avšak vládol tesne pred svojou smrťou vládou Anglicku a Nórsku až do roku 1035. Dobytím Anglicka sa vytvorilo rozsiahle dánsko-anglické impérium, ktorému vládol ešte i syn Knuta Veľkého Hardeknut (Hardecanute) , do roku 1042. Avšak po smrti Knuta Veľkého sa veľká ríša rozpadá. Od roku 1042 do 1047 vládol Dánsku nórsky kráľ Magnus I. Dobrý, a až potom si Dáni zvolili vlastného kráľa, synovca Knuta Veľkého Svena Estridsona (1047 – 1075), ktorý bojoval s nórskym kráľom Haraldom Hardraadem (Harald III. Krutý) kvôli znovuzjednoteniu ríše, čo sa skončilo obojstranným uznaním suverenity. Smrťou Magnusa Dobrého, dovtedy posledného kráľa Dánska a Norska  začína obdobie identifikácie národných kráľovstiev. Podľa historika Saxa Grammatisa a jeho prvých písaných dánskych dejín Gesta Danorum /prelom 12. a 13.st./ neboli to „zakladateľom“ dánskych a norskych národných kráľovstiev neboli ozbrojene boje o moc, ale praobyčajný zajac, ktorý vystrašil koňa Magnusa tak, že ten sa neudržal v sedle a spadol z neho tak nešťastne, že sa zabil nárazom hlavy o stary kmeň. Jeho následovník Svenda Estridsona sa stal kráľom už len Dánskeho narodného kráľovstva.

To sme však už v období, kedy začínal rozkvet obdobia známy svetu ako obdobie vikinských nájazdov, o ktorých píšeme v inej časti.

Ako v časti o staroveku, i tu by sme chceli upozorniť na miesta, ktoré pripomínajú tieto obdobia. Sem patria veľmi početné pamiatky po vikinských sídlach (podrobnejšie v časti o Vikingoch), znovu chceme upozorniť na exponáty Národného múzea v Kodani (www.natmus.dk) , ale predovšetkým chceme upozorniť na miesto, kde sa „písal rodný list“ Dánska a to už na spomenutý Jelling, kde mohyly, runové kamene  a iné artefakty rozprávajú príbeh kráľa Gorma a jeho ženy Thyri a syna Haralda. Podrobnejšie informácie na : www.kongernesjelling.dk alebo v časti pre turistov. Tí, ktorých zaujíma starovek by nemali obísť ani Výskumné centrum Lejre v Lejre (www.lejre-center.dk), kde sa imituje život v Dánsku počas doby železnej. Osadenstvo centra žije v dobovom oblečení, v doboch obydliach, pracujú a jedia tak, ako sa vedci domnievajú, že to bolo počas doby železnej.

Kým prejdeme k Vikingom povedzme si najprv niečo o možnom pôvode slova „viking“. Na stole je hneď niekolko možnosti. Najuznávejšie pôvod slova viking je odvodený od slova „vig“čo znamená „bitka“ resp. „vojna“. Dalším je slovo „vik“, čo znamená fjord resp záliv /prepadávali vo fjordoch/ a poslednym je slovo „vik“ ale ako oblasť pri Oslofjorde v Nórsku.

Pri svojich potulkách Európou sa iste stretnete aj s iným pomenovaním vikingov. Vo Franskej ríši to boli Normani, v anglosaskej oblasti „ Dani“, v Germáninn zase „Askomani. V Irsku mali dokonca dve pomenovanie – všeobecne ako GAllovia alebo Lachlanagh – a tí boli buď čierni /Nori/ alebo bieli /Dani. Rozlisovali sa podľa farby štítu. V Byzancii a Rusku a Arabii boli vikingovia znami ako Rusi /svedsky kmen vikingov/.

Vikinski králi mali obyčajne krvavý a krátky život a takmer vždy s krvavým koncom pre nich. Len pre zaujímavosť : Od roku 1086 za necelých 60 rokov takýto bol osud najznámejších kráľov /a to len tych najvýznamnejších/. Knud Svatý – zavraždený v kostole v Odense, Knut Lavard – zabil ho Magnus Silný / s ním 5 biskupov a 60 knazov/, Magnus Silný – zabil ho Knut Erik II, Niels Svenson – roztrhalo ho obyvateľstvo v Slezviku, Knut V. Larsson – zabil ho Valdemar – až za neho sa situácia stabilizovala.

Vikinské výpravy. Jednoznačne najvzrušujúcejším obdobím dánskeho stredoveku bolo obdobie vikingov a svetoznáme vikinské výpravy. Vikinské obdobie možno datovať od konca 8. storočia až do konca 11. storočia. Jednou z najzaujímavejších otázok, na ktoré  historici hľadali odpoveď bola motivácia, alebo dôvody vikinských nájazdov. A našli sa hneď tri : koristnícke (prví Vikingovia pochádzali nie z veľmi bohatej šľachty), obchodné (v 8. a 9. storočí vikinské výpravy dosiahli aj Rusko, Kaspické more a Irán). Vikingovia vyvážali otrokov, zbrane, kožušiny. Najznámejšie otrokárske centrum bol ostrov Samsø. Ďalším preukázateľným dôvodom bol vzdor šľachty voči upevňujúcej sa feudálnej kráľovskej moci a hľadanie slobodného sveta.

Vikinské výpravy teda už od 8. storočia ovplyvňovali historické dianie v Európe. Vikingovia, nazývaní aj Normani, sa stali nočnou morou Európy. Prenikli k Čiernemu, Stredozemnému a iným moriam. Objavovali sa v pobreží pobaltských krajín, Francúzska, Írska, Španielska i sev. Afriky. Vikingovia osídlili Grónsko aj Island, usadili sa v Británii a v 10. stor. doplávali do oblasti Sev. Ameriky (Nórski Vikingovia -Vinland).

Výpravy dánskych Vikingov, na rozdiel od švédskych a nórskych, boli veľmi dobre organizované a preto dosiahli najväčšie úspechy. Približne v roku 800 zaútočili na Franskú ríšu Karola Veľkého, roku 820 ovládli Stredozemné more a v roku 846 dokonca obliehali Rím. V 9. st. sa útokom cez rieku Seinu zmocnili Paríža. Roku 911 časť Vikingov (Normanov) osídlili dnešnú Normandiu (odtiaľ dnešné meno tejto časti Francúzska) a splynula s miestnym obyvateľstvom. Najväčšou korisťou dánskych Vikingov však v 9. storočí Británia, ktorej severovýchodnú časť osídli a kde vyhlásili i svoje právo – Danelaw.

Jedným z dôsledkov vikinských výprav bolo i šírenie kresťanstva. Vzniklo 8 biskupstiev – prvé z nich boli Ribe, Slezvik a Aarhus. S podporou cirkvi Sven Estridson upevnil svoju kráľovskú moc. Po jeho smrti sa vlády postupne ujali jeho synovia. Knut Svätý, prasynovec Knuta Veľkého, vládov v rokoch 1080 – 1086 a bol úporným presadzovateľom kráľovskej moci. Všeobecná vzbura vo Vendsysseli donútila Knuta odísť do Odense na ostrove Fyn, kde bol zavraždený v kostole Skt. Alban Kirke. Novým kráľom sa stal Oluf Hladný (syn Svena II.), po ňom Erik Ejegod (syn Olufa ?) za vlády ktorého vzniklo arcibiskupstvo v meste Lund (dnes južné Švédsko). Ďalším kráľom sa stal Niels (Svensson). Počas jeho vlády Dánsko prežívalo dramatické chvíle. Kráľ Niels vymenoval oprávneného nástupcu a synovca Knuta Lavarda (syn Erika I. Ejegoda) za vojvodu Južného Jutska, ktorý získal veľkú popularitu úspešnými bojmi s Venédmi a zároveň závisť kráľa a jeho stúpencov na čele s Magnusom Silným (syn Nielsa). Magnus roku 1131 zabil Knuta, čo vyvolalo občiansku vojnu. Viedol ju brat Knta Erik II. Emune, ktorý porazil Magnusovu armádu, zabil Magnusa a s ním i 5 biskupov a 60 kňazov. Kráľa Nielsa zavraždilo miestne obyvateľstvo v Slezvigu – v centre priaznivcov Knuta Lavarda. Erik II. Emune vládol v rokoch 1134-1137, spory však neprestali a občianska vojna pokračovala. Vláda sa rozdelila medzi synov Erika III., ktorý sa uchýlil do kláštora (Sven III.), Magnusa Silného(Knut V.) a Knuta Lavarda (Valdemar I. Veľký). Rivalita medzi nimi sa skončila zavraždením Knuta V. Svenom III. a toho v regulérnej bitke zabil Valdemar, čím sa skončila éra intríg neoprávnených následníkov trónu a situácia v krajine sa znovu upokojila. Valdemar I. vládol od 1157 do 1182 veľmi úspešne a počas jeho obdobia zaznamenávame budovanie hradov a pevností proti ohrozeniu hlavne z juhu (nemecký cisár a kniežatá). Na prelome 1. a 2. tisícročia sa začínajú formovať tri škandinávske kráľovstvá. Dánsko je na prelome rodového a triedneho zriadenia, barbarstva a civilizácie. Spoločnosť sa delí na rodovú a služobnú šľachtu, slobodné obyvateľstvo, bezzemkov a otrokov.

Doba vikinských výprav priniesla aj vznik prvých miest – Ribe, dnes už neexistujúce Hedeby a o niečo neskoršie (prelom 10. a 11. st.) aj ďalších, ako Roskilde (Sjaelland) a Lund (Skaane – južné Švédsko). Vzniká aj nová vrstva obyvateľstva – obchodníci. Jazykové rozdiely medzi Dánmi, Švédmi a Nórmi sú pomerne malé, avšak hlavne v runovom písme začínajú vznikať prvé rozdiely. Krajina, pôvodne barbarská dostáva podobu rannofeudálneho štátu i keď paralelne ešte existovalo rodové i otrokárske zriadenie. V tomto období sa už početnejšie vyskytujú runové kamene, ktoré okrem magického významu  čoraz viac nadobúdajú svetský charakter. Runové písmo sa vytesávalo do kameňov a obyčajne vypovedalo o urodzenosti predkov, majetku a hrdinských činoch.

 Vikinské výpravy boli tak výraznou časťou dánskej histórie, že pamiatky, artefakty na Vikingov nájdete nielen v Dánsku a ostatných severských krajinách, kde sú veľmi početné, ale nechýbajú ani v mnohých ďalších krajinách. Vikinské exponáty majú múzea v USA, Kanade, Veľkej Británii, Fínsku, Rusku, Francúzsku a i.

Nás však predovšetkým zaujíma Dánsko.

Národné múzeum v Kodani (www.natmus.dk) má rozsiahlu stálu expozíciu vikinského obdobia, ktorá vynikajúco dokumentuje svojimi exponátmi nielen búrlivý život Vikingov v Dánsku, ale aj ich preslávené nájazdy.  .

Kongernes Jelling (www.kongernesjelling.dk) – mohyly a runove kamene kráľa Gorma a kráľovnej Thyri,

Múzeum vikinských lodí v Roskilde (www.vikingeskipsmuseet.dk) – svetoznáme múzeum prezentujúce 5 vikinských bojových a obchodných lodí vytiahnutých z bahenných usadenín Roskildského fjordu. Nájdené zvyšky boli starostlivo konzervované a z nich lode i rekonštruované. Múzeum zároveň simuluje vikinské remeslá a v lete možno vidieť výstavbu vikinských lodí s použitím dobových nástrojov a materiálov.

Vikinské vojenské tábory – najznámejší z nich je tábor Trelleborg na ostrove Sjaelland, kde sa vedci veľmi úspešne pokúsili a postavenie repliky vikinského vojenské domu. K dispozícii tu je aj múzeum s objavenými nálezmi, vikinská dedina a v lete aj rôzne workshopy na vikinské témy (www.vikingeborg.dk). Ďalšie podobné vikinské tábory sú aj na iných miestach Dánska, z nich môžme spomenúť Aggersborg, Fyrkat na Jutskom polostrove a i. Deniken…4 vikinské opevnenia Aggersborg, Fyrkat, Eskeholm a Tralleborg zoradené ako perly na šnúrke v smere na juhovýchod lidna presne smeruje k starogréckej veštiarni v Delfach..

K veľmi zaujímavým pamiatkam z obdobia vikinskych dôb treba zaradiť ešte vykopávky v meste Ribe (obchodné centrum Vikingov), vikinské pohrebisko Ladbyskibet na ostrove Fyn pri meste Kerteminde (www.kert-museum.dk), kde v navŕšenej mohyle bolo pochovaný vikinský náčelník z r. 850 vo svojej  21 m dlhej bojovej lodi, aj s obľúbeným koňom a loveckými psami. Nemali by sme samozrejme zabudnúť na vikinské pohrebisko Lindholm Høje, ktoré odkryl driftujúci piesok. Vikinské pohrebisko bolo postavené na pôvodnom pohrebisku z doby železnej a je tu unikátna príležitosť vidieť pohrebné miesto zo staroveku, ale aj ranného stredoveku. Pohrebné miesto, a s ním aj múzem je pri meste Aalborg (Nørresundby) na Jutsku.

Neskorý stredovek, Feudalizmus sa naplno v Dánsku presadil až v 12. storočí. Vznikla svetská a duchovná šľachta a roľníci. Poľnohospodárstvo sa stalo hlavným zdrojom príjmov šľachty (dvoj a trojpoľné obrábanie pôdy), rástlo vlastníctvo pôdy kráľa, cirkvi a šľachty. Otroci čoraz viac získavali slobodu, ale vytvárali triedu bezzemkov, ktorí sa nechávali najímať. V 11. a 12. storočí    už existovalo niekoľko miest. K nim pribudli Aalborg, Odense, ale rýchlo vznikali ďalšie, medzi nimi roku 1167 aj Kodaň. Od poľnohospodárstva sa postupne čoraz viac začína oddeľovať remeslo a silnie vplyv kresťanstva, ale i odbor slobodných sedliakov a šľachty proti centralizácii moci v rukách kráľa (ľudové povstanie 1086). Zvykové právo sa prvýkrát nahradzovalo zákonmi v písomnej podobe. 

Valdemarovi synovia a následníci, Knut IV. (1182-1202), ale hlavne Valdemar II. (1202-1241) pokračovali v diele svojho slávneho otca. Manželkou Valdemara II. sa stala česká princezná Markéta (dcéra kráľa Přemysla Otakara I.) roku 1205. Feudalizmus priniesol i expanzné nájazdy Dánska, ktoré nahradili vikinské nájazdy. Najaktívnejšie si v tomto počínali práve traja spomínaní králi. Postupne sa zmocnili (ale vzápätí i strácali) územia Polabských Slovanov, Holštajnska (Lubeck, Hamburg), Estónska. 

Dôležité zmeny prinieslo 12. a 13. storočie i v kultúre. Existencia troch škandinávskych kráľovstiev prehlbovala jazykové rozdiely – jazykom duchovenstva sa vďaka kresťanstvu stala latinčina (13.storočie). Paralelne sa dôležité zápisy uchovávali v runovom písme na kameňoch a drevených doskách. Až do 14. stor. neexistujú písomnosti v starodánskom jazyku. Vďaka arcibiskupovi Absalonovi (1128-1201), zakladateľovi Kodane, začali vznikať prvé dánske kroniky. Ich vrcholom bolo 16-zväzkové dielo Cesta Danorum (História Dánov), ktoré napísal slávny kronikár Saxo Grammaticus (1140-1220). Vznikajú aj prvé katedrály z otesaných kameňov v románskom slohu a to hlavne v 12. stor. v Lunde, Viborgu a Ribe. Gotika sa uchytila až v 13. stor. – Katedrála v Roskilde (Domkirke). Novým stavebným materiálom sa stáva tehla. Budujú sa pevnosti, rozvíja sa nástenná maľba a drevená plastika takmer výhradne sakrálneho charakteru.

Od konca 12.stor. až do začiatku 14. storočie Dánsko zažilo pomerné hektické časy, bratovražené boje uchádzačov o trón, anarchiu, povstania, vojnové udalosti s Holštajnskom a pod. Postupne sa vystriedalo niekoľko kráľov. My sa však zastavme len pri jednom z nich, a to pri kráľovi Valdemara Víťazného. Počas jeho vlády vznikla inštitúcia „hof“ – zhromaždenie svetských vodcov, ako poistka proti zneužitiu kráľovskej moci, ktorá nahradila predchádzajúce miestne správy „things“. Hof, (Danehof – bol vlastný plný dánsky parlament s poradnou úlohou) fungujúci tiež ako Najvyšší súd., prinútil Valdemara podpísať charty nazývanú „Právo kráľa Valdemara“. Išlo vlastne o prvú dánsku ústavu v písomnej forme.  Toto hektické obdobie ukončila vláda kráľa Valdemara IV. Atterdaga, ktorý rokovaniami a vojenskou silou pripojil k Dánsku východné územia Øresundu a opäť zjednotil Dánsko.

  1. – 15. storočie sformovalo šľachtu, cirkev, roľníctvo a už aj mešťanstvo. Ani toto obdobie však nebolo pokojné. Silná centralizácia monarchie priniesla rozbroje a boje rodinných dynastí, čo dokonca viedlo v roku 1332 k rozpadu kráľovstva, ktoré opäť zjednotil spomínaný Valdemar IV. Atterdag (1340-1375). Postupne inštitúcia Danehof získava čoraz viac kompetencií, až sa stáva najdôležitejším štátnym orgánom, ktorý dokonca volil kráľa. Najobľúbenejším spôsobom ako obmedziť moc kráľa bola voľba kráľa cudzej národnosti, ktorý sa musel zaviazať rešpektovať práva domácej šľachty. V 14. storočí sa zásadne mení pomer síl v tejto časti Európy., Predovšetkým vzrástol významne vplyv severonemeckého mestského zväzu, tzv. „Hanzy“ (centrum v Lubecku), ktorý uplatnil monopol exportu a importu zo Škandinávie. 

Opäť vynechajme ďalšie obdobie následníckych sporov a zastavme sa pri ďalšej mimoriadnej postave dánskych dejín. V roku 1375 Valdemar zomiera a kráľovská línia vymrela po meči a veľmoži zvolili Olafa, 5-ročného syna Margrethe, dcéry Valdemara a nórskeho kráľa Haakona za kráľa Dánska. Keď Haakon zomiera roku 1380 mladý Olaf sa stáva aj nórskym kráľom za regentstva Margrethe I. Margrethe I., regentka Dánska a Nórska (1387-1397) sa snažila pre Olafa získať aj švédsku korunu, avšak Olaf predčasne umiera (1375). Rebelujúca švédska šľachta, nespokojná s vládou Alberta Mecklenburského priznáva Margrethe I. regentsvo aj pre Švédsko, a to tak vznikla tzv. Kalmarská únia (spojenie Dánska, Nórska a Švédska). Zahraničná politika Margrethe I. (jej vláda sa počíta od r. 1387 do jej skonu r. 1412). bola zameraná na udržanie mieru. Kalmarská únia vydržala do roku približne od roku 1397 do r. 1523. V roku 1438 vypovedá poslušnosť kráľovi (Erik Pomoranský) dánsky snem, v roku 1439 švédsky a v 1442 aj nórsky. Nasledovali povstania, nový kráľ a z Kalmarskej únie tohoto obdobia zostáva napokon len dánsko-nórske spojenectvo – r. 1450 bola vyhlásená večná únia medzi Dánskom a Nórskom. Odohrala sa tiež ďalšia významná skutočnosť – v roku 1448 prvý raz dánsky trón prebral člen Oldenburskej dynastie (predtým Ulfovci) – Christian I.. Nepretržitá vláda tejto kráľovskej dynastie vydržala až do roku 1863 (vtedy nastúpila Glucksburská dynastia).

  1. storočie – bolo tiež plné dramatických udalostí. Dáni potláčali odpor v Nórsku a Švédsku silo a čoraz menej bolo stúpencov unionistických zámerov. Boje prebiehali i s nemeckou Hanzou o územia Šlezvicka a Holštýnska. Posledný pokus o obnovenie absolutistickej moci v pôvodnom rozsahu urobil Christian II. (1523-1533). Jeho pád znamenal už definitívny koniec, už aj tak oklieštenej Kalmarskej únie, nie však nadvlády Dánska nad Nórskom.Všetky reformy Christiana II. boli zrušené, a kráľom Dánska a Švédska sa stáva Frederik I.

  2. storočie bolo významné tým, že znamenalo nástup reformácie, t.j. nástup protestantizmu, ktorý si získaval čoraz väčšiu obľubu najmä medzi meštianstvom. Najvýznamnejším dánskym protestantským kazateľom bol Hans Tausen. V roku 1534 Frederika I. na tróne strieda jeho sy Christian III: (1534-1559). V tom čase už existuje univerzita v Kodani (zal. 1477) a vôbec po prvý krát vychádzajú prvé diela v národnom jazyku.. Okrem kostolov a kláštorov sa začínajú vo väčšom meradle stavať meštianske domy a radnice.

V literatúre zaznamenávame vydanie monumentálnych dejín Dánska od Arilda Huitfelda (1546-1609) a anatóm Kaspar Bartholin st. (1585-1629) bol najdôležitejším predstaviteľom prudko sa rozvíjajúcej dánskej vedy spolu s astronómom Tychom de Brahe (1546-1601). Koncom 16. storočia vznikajú veľkorysé stavby, ako Kronborg a Frederksborg Slot na ostrove Sjaelland a mnohé ďalšie. 

Zostavovanie zoznamu pamiatok z neskorého stredoveku odporúčaných k návšteve, by zabralo veľa priestoru, preto individuálne miesta neuvádzame – napokon na mnohé z nich upozorníme (aj ich popíšme v inej časti našej stránky). Aby však aspoň čosi, neskorý stredovek znamenal rozvoj miest, t.j. väčšina pamiatok je sústredená v mestách, ktoré v tomto období vnikali, alebo už existovali  – Ribe, Roskilde, Kodaň, Aalborg, Aarhus, Ringsted, Viborg,  Lund v južnom Švédsku a i.

Novovek

17-storočie – prinieslo vzostup Švédska a oslabenie pozícií Dánska ako výsledok vzájomných konfrontácií v dánsko-švédskych vojnách (1611-1613), t.j. už za panovania jedného z najzaujímavejších kráľov Dánska Christiana IV., ktorý vládol v rokoch 1588-1648. Tomuto mimoriadne ambicióznemu kráľovi sa hlavne v zahraničnej politike a vojensky vôbec nedarilo, ale svoju pečať zanechal na vývoji Dánska ako takého. Jeho národná politika upevnila verejnú administratívu a právo, budovali sa nové manufaktúry, vznikali úplne nové odvetvia, zintenzívnil sa zahraničný obchod, stavba lodí, vznikla burza v Kodani (1619), nebývali rozkvet zaznamenal vývoz dobytka (1610-1620), vyrástlo niekoľko veľkolepých stavieb. Avšak vojenské neúspechy Christiana IV. zoslabili pozíciu monarchie a vysoká šľachta sa rozhodla obmedzovať kráľovskú moc, čo postihlo hlavne Christianovho nástupcu Frederika III. (1648-1670). Pod jeho vedením pokračovali vojny so Švédskom, r. 1657 Dánsko stratilo ostrov Bornholm, Skaane, Trondheim a Šlezvicko. Švédsky pokus o úplnú likvidáciu Dánska v ďalšej vojne (1658-1659) zlyhal neúspešným obliehaním Kodane, Dánsko získalo späť Bornholm a Trondheim.

V druhej polovici 17. stor. v dánsko-nórskom štáte sa naplno presadzuje absolutizmus. Dánsko bolo vyhlásené za dedičnú monarchiu listinou, ktorá eliminovala politické privilégia šľachty. Táto ústava a tajný „Kráľov zákon“ z r. 1665 je považovaný za najabsolutistickejší zo všetkých európskych, jemu podobných zákonov. Táto Ústava pretrvala iba s miernymi modifikáciami až do r. 1848. R. 1702 bolo v Dánsku zrušené nevoľníctvo. Druhá polovica 18. stor. bola poznamenaná severskými vojnami, ktoré priniesli koniec švédskym veľmocenským ambíciám a tak sa Švédsko i Dánsko v európskom meradle stávajú „druhoradými“ mocnosťami. Koniec severských vojen priniesol Dánsku vzrast podielu na baltskom obchode, v roku 1736 bola založená Kurant banka, ktorá financovala obchod, remeslá a výstavbu miest. Ako prvá začala tlačiť bankovky. Rozvíjal sa obchod a námorná doprava, pomalšie manufaktúra. Posilnil sa absolutizmus a r. 1733 bolo znovu obnovené nevoľníct

V kultúre 17. a 18. storočia prevládala poézia predovšetkým vo forme žalmov a oslavných básní absolutizmu (Thomas Kingo 1634-1703). R. 1655 vychádza prvá dánska jazyková učebnica od Pedersena Syva. Vo vede sa i v európskom meradle preslávili Thomas Bartholin (1615-1680) a jeho syn Kaspar Thomason Bartholi (1655-1738), astronóm O. Ch. Roemer (1644-1710), ktorý zmeral ako prvý rýchlosť svetla, prírodovedec Niels Steensen (1638-1686), známy ako Nicolaus Steno, patril k zakladateľom anatómie a geológie. V Kodani vzniká r. 1 prvá Učená spoločnosť – neskoršie akadémia. V 1. pol. 18. stor. vychádzajú ďalšie dejiny Dánska v rodnom jazyku. Významný predstaviteľom sa stal filozof , historik a dramatik Ludvig Holberg (1684-1754), ktorý napísal vyše 30 satirických komédií. V architektúre vládli Laurids de Thura a Nicolai Eigtved (1701-1754). Udomácnil sa barokový štýl. K významnejším stavbám tohto obdobia patria kráľovské paláce Christiansborg (vyhorel) a Amalienborg v Kodani.

18-storočie – búrlivé obdobie 2. pol. 18. stor. zasiahlo i Dánsko, ktoré sa dostalo pod vplyv Veľkej francúzskej revolúcie a po ekonomickej stránke – priemyselnej revolúcie v Anglicku (od r. 1760), vďaka ktorej Kodaň zaujala ústredné miesto v zásobovaní Anglicka a Pobaltia. V tomto období pokročil i rozvoj manufaktúry, hlavne textilnej v Kodani. Krajina zaznamenala mohutný hospodársky rozvoj, ktorý sprevádzali mnohé reformy, predovšetkým v poľnohospodárstve. Za vlády Christiana VII., hlavne vďaka úsilia Nemca J.F.Struenseeho (1737-1772), kráľovho osobného lekára, neskoršie ministerského predsedu a milenca kráľovnej (za čo ho popravili) skupina šľachticov sformovala osvietenecký absolutizmus (obmedzenie nevoľníckeho stavu, zákaz mučenia a procesov s čarodejnicami, sloboda tlače a pod.). 1. januára 1800 bolo nevoľníctvo celkom zrušené. Vďaka spojenectvu s Ruskom získalo Dánsko vojvodstvá Šlezvicka a Holštajnska.

Hospodársky rozkvet v 2. pol. 18. stor. sprevádzal i rozvoj v kultúre. Spomenieme aspoň básnika J. Ewalda (1743-1781), satirika J.H. Wessela (1742-1785), spisovateľa J.I. Baggesena (1764-1826). V architektúre klasicizmus vystriedal barok a rokoko. Svetoznámym sochárom sa stal Bertel Thorvaldsen (1770-1844), hlavne vďaka soche Krista v kodanskej Katedrále Panny Márie (Vor Frue Kirke). V dánskej vede sa objavili noví velikáni Georg Zoega (podiel na rozlúštení egyptských hieroglyfov), Karsten Niebuhr (výskumy Perzie a Arábie) a ďalší. R. 1814 je v Dánsku ako prvej európskej krajine zavedená povinná školská dochádzka. pre deti od 7 do 14 rokov.

Zahraničnopolitické dôsledky Francúzskej revolúcie neobišli ani Dánsko, ktoré napriek neutrálnemu postoju, resp. vynútenému spojenectvu s Francúzskom a Ruskom sa nevyhlo vojnovým konfliktom. R. 1801 prepadol admirál Nelson Kodaň a Dánsko v dôsledku porážky priznalo Anglicku právo kontroly svojich lodí. 5. febr. 1807 Anglicko opäť vystavilo Kodaň delostreleckej paľbe a horiace mesto kapitulovalo a následne krajina stratila v prospech Angličanov ostrov Helgoland a svoje námorné loďstvo. Až vtedy Dánsko vstúpilo do spojenectva  s Napoleonom a r. 1807 vyhlásilo vojnu  Anglicku  a Švédsku. Až Norimberský mier (1809) potvrdil terajšie hranice Dánska. Vojna, odohrávajúca sa na mori proti Anglicku, priniesla krajine veľké straty a obnovenie vojny so Švédskom r. 1814 prinieslo stratu Nórska v prospech Švédska. Kráľ Frederik VI. sa vzdal nórskeho trónu a opustil Nórsko.

19-storočie – začiatok 19 .storočia zastihol Dánsko hospodársku stagnáciu a vyčerpanie z vojen. Oživenie nastalo až r. 1830, keď dánske poľnohospodárstvo zaznamenalo nebývalý vývoz obilia do západnej Európy, rástol i počet priemyselný podnikov a začala sa rozvíjať i doprava. R. 1857 uviedlo do prevádzky železnicu Kodaň – Roskilde. V tom istom roku vzniká Privatbanken a pomaly sa rozvíja trieda priemyselníkov a obchodníkov. Revolúcia r. 1848 priniesla Dánsku koniec absolutizmu. a tiež novú šlezvicko-holštajnskú vojnu (1848-1850). Už apríl 1848 znamenal prvú dánsku porážku a Dáni ustúpili na ostrov Als. Prusi postúpili hlboko do Jutska a stiahli sa až po účinnej pomoci ruského cára Mikuláša I. V mierovej zmluve, podpísanej v Malmo 1848 bol zakotvený stav spred roka 1848. Nové vojny o toto územie však vzbĺkli v r. 1849-1850 – tentoraz však zvíťazilo Dánsko.5. júna 18489 kráľ potvrdil dánsku, na vtedajšie časy veľmi pokrokovú ústavu. Tento deň je dodnes dánskym štátnym sviatkom. O zákonodarnú moc sa týmto kráľ delil s parlamentom (Folketing) a privilégiá šľachty boli zrušené. Ďalšia šlezvicko-holštajnská vojna r. 1864 priniesla Dánsku ťažkú porážku a stratu Holštajnska, Lauenburgu, takmer celého Šlezvicka, ostrova Als a polovice Jutského polostrova. Mierová zmluva podpísaná vo Viedni (1864) však potvrdila stratu len Holštajnska a Šlezvicka.

 

V kultúre zač. 19. stor. prevládol romantizmus. Za otca dánskeho romantizmu sa pokladá básnik a dramatik Adam Oehlenschläger (1799-1850). Začiatok 19. stor. dal svetu i velikána – známeho rozprávkára Hansa Christiana Andersena (1805-1875), sochára Bertela Thorvaldsena (1770-1844) a maliara Ch. W. Eckersberga (1783-1853), teológa a filozofa Sørena Kierkegaarda (1813-1853), ale tiež vedcov, akými boli objaviteľ elektromagnetizmu H.Ch. Ørsted (1777-1851). Velikánom tohto obdobia bol i F.S. Gruntvig (1783-1872), ktorý ako prvý Škandinávec organizoval systém vzdelávania pre dospelých zriaďovaním ľudových škôl.

Slávne dánske osobnosti histórie i prítomnosti

Margrethe II. Margrethe Alexandrine Ingrid

Dánska kráľovná, nar. 16.4.1940. Kráľovná od r. 1972, dcéra kráľa Frederika IX. a kráľovnej Ingrid. Manžel : Princ Henrik, synovia Frederik (korunný princ) a Joachim,

Henrik, Henri de Laborde de Monpezat

Manžel kráľovnej Margrethe II. dánsky princ, nar. 1934.

Frederik , André Henrik Christian

Dánsky korunný princ narodený 26.5.1968

Joachim, Holger Waldemar Christian

Mladší dánsky korunný princ narodený 7.6.1969

Nikolaj Frederik Severin Gruntvig

vedec, dramatik, literát, filozof 1783-1872

Soren Kierkegaard

teológ, filozof, literát 1813-1855

Niels Henrik David Bohr
vedec, fyzik. Nobelova cena za fyziku r. 1922. (1885-1962)

Tycho Brahe

cede, astronóm, objav „novej hviezdy“. Pôsobil v Prahe, na ostrove  Ven. 1546-1601

Ole Romer

vedec, astronóm, fyzik /Gregoriánsky kalendár 1700, rýchlosť svetla. 1644-1710

Niels Stensen (Nicolaus Steno)
vedec, lekár, anatóm.(1638-1686)

Hans Christian Orsted

vedec, farmaceut, filozov 1777-1851

Vitus Bering

vedec, moreplavec, polárnik. Objaviteľ Beringovej úžiny. 1681-174

Christian IV.

kráľ Dánska a Nórska od r. 1596. Jeden z najväčších dánskych kráľov. Vládol 52 rokov. Za jeho vlády za vybudovali objekty Børsen, Rosenborg palác, Okrúhla veža a i. (1577-1648)

Margrethe I.

jedna z najcharizmatickejších predstaviteľov dánskeho kráľovstva. Guvernantka dvoch kráľovstiev. Dcéra kráľa Valdemara Atterdag. Zaslúžila sa o vznik Kalmarskej únie – trojkráľovstvo Dánska-Nórska a Švédska. (1353-1412)

C.D.F. Reventlow,

politik, kancelárs s veľkým vplyvon v 18. a 19. storočí

Saxo

dánsky historik. Autor diela Gesta Danorum – História Dánov (1160-1208)

Thorvald Stauning

Najväčší dánsky politik 20. storočia. Veľmi populárny. Bol pod vplyvom marxizmu, spoluzakladateľ strany Sociálnej demokracie.

Michael a Brian Laudrup

športovci, preslávená futbalová bratská dvojica. Michal nar. 1964 a Brian 1969. Michael hráč Lazia Rím, Juventusu, FC Barcelona, Ajaxu Amsterndam a i. Brian bol hráčom AC Milan, Bayern Mníchov, Fiorentíny, Chelsea  a i. Držitelia mnohých titulov.

C.Hansen

jeden z najznámejších dánskych architektov v Dánsku (neoklasicizmus) Autor stavieb na ústrednom kodanskom námestí Kongens Nytorv, kodaňská katedrála Vor Freu Kirke a i.(1756-1845)

Arne Jacobsen

architekt  spojený s funkcionalizmom v Dánsku v 30.rokoch 20 st. Budovy Bellevu v Klampenborgu, radnica v Aarhuse, Národná banka v Kodani, budovy v Oxforde, ambasáda v Londýne a i .(1902-1971)

Martin Nyrop

architekt (národný romantizmus). Kodaňská radnica, Bispebjerg Hospital a i. (1849-1921)

Johan Otto von Spreckelsen

architekt svetového mena. Veľká Archa v Paríži (1929-1987)

Jorn Utzon

architecht. Najslávnejší architekt v Dánsku v 20.st. Autor Opery v Sydney, Melli Bank v Teheráne, parlament v Kuvaite a i.Nar. 1918.